Pred pár dňami som dostal otázku, kde vidím budúcu kľúčovú konkurenčnú výhodu Slovenska z hľadiska atraktívnosti našej krajiny pre investorov a udržateľného rastu ekonomiky. Priamočiara a jemne zradná otázka.
Odpoveď, po krátkom váhaní, znela takto: „Obávam sa, že ak Slovensko nezmení svoj prístup k reforme školstva, investovaniu do inovatívnej ekonomiky ťahanej talentom a nedobuduje infraštruktúru (fyzickú a virtuálnu), bude sa nám o konkurenčných výhodách skôr snívať.“
Od skončenia krízy ekonomika Slovenska rástla zdravým tempom. Dnes sa však pod vplyvom globálnych otrasov spomaľuje rýchlejšie než predpokladali všetky negatívne scenáre. Je to prirodzená reakcia takej malej a extrémne otvorenej ekonomiky ako tá naša. Zároveň však súčasná situácia čoraz viac upriamuje pozornosť na nutnosť transformácie, alebo ak chcete, evolúcie našej ekonomiky.
Potrebujeme nastúpiť do výťahu a vyviezť sa z pohľadu výroby na vyššie poschodia, kde budeme produkovať tovary a služby s vyššou pridanou hodnotou, sofistikovanejšie, než tie, čo vyrábame a ponúkame teraz. Prečo?
Pretože budúci úspech a blahobyt takej malej krajiny, s takým dominantným zastúpením automobilového a ďalších tradičných priemyselných odvetví, je previazaný s našou schopnosťou a chcením prejsť práve touto evolučnou zmenou – definovanou digitalizáciou, rozmachom robotizácie a umelej inteligencie, intenzívnejším zapojením vedy a výskumu. Inovácie a vzdelávanie, tam buďme viac ambiciózni... sme príliš malí a (chvalabohu) príliš drahí, aby sme boli donekonečna výrobnou linkou. Dnes viac ako kedykoľvek platí pravidlo, že vysokoškolská študentka – študent v prvom ročníku študujú, aby vhupli na trh práce do pozícií, ktoré dnes neexistujú a možno o nich ešte ani nevieme.
Svet sa rýchlo mení, pre niektorých prirýchlo. Volkswagen, ktorý na Slovensko prišiel začiatkom 90. rokov, je dnes inde a aj svoju budúcnosť vidí inak ako pred 20 rokmi... U. S. Steel, Kia Motors, PSA a mnohí ďalší velikáni dnes čelia revolúcii a zmene filozofie v oblastiach, v ktorých podnikajú. A s nimi aj krajiny, v ktorých pôsobia. Súčasné ťaženie proti globalizácii, ktorá je, mimochodom, dôležitým spolustrojcom nášho ekonomického úspechu, je pomýlené. Áno, existujúci systém medzinárodnej spolupráce a obchodu potrebuje modernizáciu, no izolacionizmus, obchodné vojny a zatváranie sa doma tou modernizáciou nie sú.
Strach, neistota a miestami neochota akceptovať, že svet sa zmenil, negatívne vplýva na všetkých. Podniky sú v strese, ľudia sú v strese, politici sú v strese,... celý svet je v strese. Tento sentiment sa nám potom premietne do zlej nálady, a to ekonomike nepomáha ... vidíme to tak v reálnych číslach, ako aj v najnovších odhadoch rastu ekonomiky Slovenska, Nemecka a samotnej eurozóny.
Ak skutočne platí, že sa veci začnú hýbať až vtedy, keď je zle... tak ten čas prichádza... ak už aj nie je tu. Dôležité je, že ešte nie je neskoro a máme ingrediencie na to, aby sme uspeli. Koniec koncov skúsenosti s transformáciou ekonomiky máme, a preto, keď treba zabrať, tak vieme.
Autor je guvernérom Národnej banky Slovenska.