Po rozhodnutí o prijatí eura sa objavuje množstvo vyhlásení, že schválený kurz 30,126 Sk/EUR je optimálny vzhľadom na stav ekonomiky a záujmy podnikov a obyvateľstva. Je potrebné jednoznačne konštatovať, že tento výmenný kurz nemá nič spoločné s rovnovážnym kurzom a ani s cieľom systému výmenných kurzov ERM2 (tzv. čakáreň na euro).
Základným zmyslom ERM2 je otestovať rovnovážnu úroveň kurzu meny, aby v momente konverzie tento vyjadroval čo najlepšie jeho ekonomicky rovnovážnu úroveň a nebol zdrojom zbytočných šokov v neskoršom období. Slovensko svojím postupom úplne poprelo tieto ciele. Kurz bol výsledkom politického lobingu a špekulatívnych obchodov. I keď je zrejmé, že slovenská koruna podľa parity kúpnej sily bola dlhodobo podhodnotená, neznamená to, že tento kurz Slovensku pomôže aj v ďalšom období. Z vyhlásení viacerých predstaviteľov vyplýva, že hlavným motívom bolo stlačiť budúcu infláciu a zvýšiť výšku dôchodkov a miezd v eurovom vyjadrení. I keď tento motív môže pomôcť v krátkodobom horizonte, strednodobo a dlhodobo prevážia iné faktory, predovšetkým schopnosť Slovenska konkurovať svojou produkciou a menová politika Európskej centrálnej banky (ECB). A tu musíme byť skeptickí, pretože zvýšené hodnoty domácej inflácie postupne znížia konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Slovensko sa môže poľahky stať ďalšou chorou krajinou eurozóny (podobne ako Portugalsko). Zdá sa, že dnes už aj Národná banka Slovenska pripúšťa zvýšenú infláciu po prijatí eura, i keď ešte pred rokom tvrdila, že na to nie je dôvod.
Konkrétna výška inflácie bude nepochybne závisieť aj od situácie vo svete, ale porovnanie s priemerom eurozóny dá ľahkú odpoveď, ako to je s vplyvom eura (presnejšie menovej politiky ECB) na spotrebiteľské ceny u nás. V prostredí 6 - 8-percentnej inflácie (alebo 2 - 4-percentná nad priemerom eurozóny) môžeme očakávať dlhodobé znehodnocovanie eurových úspor obyvateľstva, prehnané zadlžovanie sa podnikov a obyvateľstva s rizikom úverovej bubliny a ekonomických problémov v budúcnosti. Slovensko nemá žiadne skúsenosti s problémami tohto druhu a zrejme aj preto sa bezhlavo pustilo do pretekov o čo najrýchlejšie prijatie eura. Avšak dôsledky nevhodnej menovej politiky si môžeme už teraz pozrieť na príklade USA, kde dlhodobo nízke úroky spôsobili finančné bubliny rôzneho druhu a ich
spľasnutie viedlo ku kolapsu finančného sektora a recesii, ktorá je ešte len vo svojich úvodných fázach. Naším základným problémom bude, že na rozdiel od USA s tým už nebudeme môcť nič spraviť. Už najbližšie roky ťažkej ekonomickej situácie vo svete budú rozhodujúcim testom pre Slovensko a aj samotné euro.
Jaroslav Hofierka, Prešovská univerzita