Konfrontácia v medzinárodnom obchode načas odklonila pozornosť trhu od jedného z najväčších priemyselných prechodov v moderných dejinách. Energetickej tranzície.
Tá sa začala na prelome milénia prijatím Kjótskeho protokolu, no k jej akcelerácii prispela predovšetkým silná politická podpora energií z obnoviteľných zdrojov po roku 2011. Po havárii vo Fukušime.
Od tých rokov stratil tradičný energetický sektor naviazaný na fosílne palivá viac než tridsať percent zo svojej trhovej kapitalizácie. Akcie majoritných spoločností v tomto odvetví pritom stratili len za posledných 12 mesiacov viac ako 20 percent zo svojej hodnoty.
Viacerým z nich sa však problémy zďaleka nekončia. Obzvlášť to platí pre taký General Electric, ktorý napriek politickým preferenciám svoj podiel na tepelnej energii od roku 2015 dvomi akvizíciami (Alstom a Baker Hughes) zdvojnásobil.
GE stavil na jednu kartu, ignorujúc politickú a spoločenskú objednávku. Tá prvá však vytvorila tradičnému sektoru nerovné trhové prostredie mohutnými dotáciami smerujúcich k obnoviteľným zdrojom, zatiaľ čo tá druhá znížila tradičnej energetike prístup ku kapitálu rastúcou preferenciou investorov v udržateľné investovanie.
Napriek masívnym stratám sa problémy tradičnej energetike nekončia. Rastúci tlak verejnosti na boj s klimatickými zmenami vedie hlavný prúd, vidiac riešenie v znižovaní oxidu uhličitého, v ďalších programoch podpory pre energie z obnoviteľných zdrojov a ich infraštruktúru.
Výnos z investícií do sektora naviazaného na uhlie, ropu a zemný plyn má podľa štúdie renomovanej poradenskej spoločnosti Mercer do roku 2050 vykázať ďalší, takmer dvojnásobný prepad. Úplne opačne to vidia v sektore obnoviteľných zdrojov a infraštruktúry.