Viacero centrálnych bánk v uplynulých týždňoch naznačilo, že bude znižovať sadzby. Tento piatok vystúpi so svojim prejavom v Jackson Hole šéf Fedu Jerome Powell. Témou budú pravdepodobne „výzvy, ktoré stoja pred monetárnou politikou“.
V dňoch 22. a 23. augusta sa v americkom Jackson Hole uskutoční pravidelné výročné stretnutie centrálnych bankárov. Táto udalosť má potenciál ovplyvniť trhy v nasledujúcom období.
Pre centrálnych bankárov je to pravdepodobne najlepšie miesto na naznačenie ich budúcich zámerov.
V minulosti tu bývalý šéf Fedu Bern Bernanka avizoval spustenie druhého a tretieho kola kvantitatívneho uvoľňovania.
Prelomové vyjadrenia
Mario Draghi tu oznámil zámer začať s výkupom dlhopisov krajín eurozóny a Thomas Jordan zo Švajčiarskej národnej banky tu potvrdil potrebu ďalších nekonvenčných nástrojov monetárnej politiky len pár mesiacov po tom, ako švajčiarska centrálna banka zrušila obmedzenie rastu franku voči euru v roku 2015.
Tento ročník zasadnutia môže potvrdiť návrat centrálnych bánk k podporným politikám po tom, čo sa viaceré z nich v uplynulých týždňoch rozhodli znížiť sadzby. Zatiaľ nemáme k dispozícií zoznam rečníkov. Vieme však, že v piatok vystúpi J. Powell a jeho prednáška sa bude pravdepodobne niesť v duchu „výziev pre monetárne politiky“. Dotkne sa pravdepodobne dôsledkov nízkych sadzieb na ekonomiku, dopadu kvantitatívneho uvoľňovania na kapitálové trhy a nového mandátu centrálnych bánk.
Čo očakávame:
• Centrálni bankári pravdepodobne potvrdia svoju pripravenosť jednať preventívne s cieľom predĺžiť súčasný hospodársky cyklus a vyhnúť sa recesii. Pri pohľade na stav makroekonomiky existuje však viacero dôvodov na obavy. Deväť veľkých ekonomík je v recesii, alebo na jej okraji. Ide napríklad o Nemecko, Veľkú Britániu, Taliansko, Brazíliu alebo Argentínu. U viacerých z nich je to priamy dôsledok obchodnej vojny, no u niektorých je príčina v zlej politike a nesprávnych opatreniach implementovaných v minulých rokoch.
• Keďže práve toho sa trhy teraz obávajú, centrálni bankári pravdepodobne vyjadria svoje postoje k inverzii výnosovej krivky. Budú sa zrejme snažiť význam tohto faktu bagatelizovať. Pobočka Fedu v Saint Louis však nedávno zverejnila štúdiu vzťahu medzi inverziou krivky a recesiou. Záverom je, že „v Nemecku, Francúzsku a USA viedla inverzia v nasledujúcich rokoch vždy k recesii. Všetko ostatné je len falošnou nádejou.“ Môžeme sa sporiť o tom, či je to ten najlepší spôsob ako predpovedať recesiu, no faktom je, že inverzia je signálom toho, že dlhopisový trh pokladá vyhliadky dlhodobého ekonomického rastu za veľmi slabé, s čím sa ja osobne stotožňujem.
• J. Powell môže na zasadnutí dementovať úvahy o septembrovom znížení sadzieb Fedu o 50 bázických bodov. Investori však tomu dnes silno veria. Podľa CME je pravdepodobnosť zníženia sadzieb o 50 bodov v septembri 35 percent, a podľa Bloomberg 48 percent. Čím väčšie očakávania, tým väčšie sklamanie. Ak bude šéf Fedu pri komunikovaní ďalších krokov príliš opatrný a bude naznačovať zníženie sadzieb len o 25 percentuálnych bodov, môže to viesť k prepadu trhov.
• Do kedy môže politika sadzieb fungovať? Dozvieme sa to možno už koncom týždňa. Nedávna štúdia Bank of Japan o „záporných sadzbách“ uviedla, že v eurozóne by mohli klesnúť až na mínus jedno percento. Znamená to, že ECB má ešte dostatok priestoru na zníženie sadzieb v septembri.
• A na záver, centrálni bankári môžu svet varovať pred menovými vojnami v reakcii na to, že USA označili nedávno Čínu za menového manipulátora. Menová vojna je prirodzeným dôsledkom obchodnej vojny. Dôsledkom býva vysoké verejné zadlženie, inflačná búrka, podobne, ako k tomu došlo v 70tych rokoch minulého storočia.