Veľmi dobre vieme, že na finančných trhoch nikdy nie je tiché leto. V súčasnosti existujú dve hlavné riziká, ktoré by mohli mať na trhy v nasledujúcich dvoch mesiacoch zásadných vplyv: menová vojna a zhoršené vzťahy medzi Iránom a USA.
1. Menová vojna:
Nedávne stretnutie medzi Donaldom Trumpom a Si Tin-Pchingom bolo prezentované ako produktívna diskusia. Aj preto bolo zavádzanie nových ciel zo strany USA pozastavené.
Huawei by mal opäť získať prístup k americkým technológiám a Čína by mala na oplátku pristúpiť k väčším nákupom od amerických poľnohospodárov.
No hoci sú tieto kroky hodnotené pozitívne, obnovenie dôvery medzi USA a Čínou si bude pravdepodobne vyžadovať niekoľko mesiacov. Nemali by sme preto očakávať, že k podpisu novej obchodnej dohody dôjde čoskoro.
Riziká, že rokovania sa opäť skomplikujú, podobne ako v nedávnej minulosti, sú naďalej veľmi vysoké. Okrem toho je tu mnoho náznakov toho, že obchodná vojna by sa mohla zmeniť na vojnu menovú.
Keďže Trump je merkantilista, považuje krajiny s vysokým dovozom za slabé krajiny. Najprv sa preto pokúsil zaviesť veľmi prísnu colnú politiku, od ktorej si sľuboval zníženie obchodný deficit USA, no doteraz sa mu to nepodarilo.
Svoju pozornosť preto najnovšie zameral na šéfov centrálnych bánk Jeroma Powella a Maria Draghiho. Môžeme tento krok považovať za začiatok menovej vojny?
Jeho druhý pokus o zníženie obchodného deficitu USA by tak mohol spočívať v podpore politiky slabého dolára, ako to urobili Spojené štáty v polovici 80. rokov a začiatkom 90. rokov minulého storočia.
Na základe parity kúpnej sily zisťujeme, že dve najviac podhodnotené meny voči doláru sú britská libra a japonský jen. Obe hodnoty sú slabšie o 11 percent. Naopak, na základe týchto prepočtov je euro nadhodnotené o šesť percent.
Je všeobecne známe, že Nemecko je stále kľúčovým cieľom Trumpovej administratívy v súvislosti s dovozom automobilov. Európa preto potrebuje uzavrieť dohodu s USA stoj čo stoj do 11. decembra, aby zabránila implementácii 25 percent amerických ciel na európsky dovoz automobilov.
2. Vzťahy medzi Iránom a USA:
Na súčasnej mape globálnych rizík je napätie medzi USA a Iránom kľúčovou udalosťou číslo dva. Posledné kroky a komentáre D. Trumpa nám potvrdzujú, že nechce začať skutočný vojenský konflikt. Dokonca sa verejne mnohokrát nezastal Johna Boltona, poradcu pre národnú bezpečnosť, ktorý presadzuje ozbrojený konflikt s Iránom.
Riziko nehody s vojenskými dôsledkami, ako sme mohli nedávno vidieť pri zostrelení amerického dronu, však nemožno ignorovať. Hrozbu nedorozumenia medzi oboma krajinami zvyšuje aj nedostatok priamej komunikácie medzi Washingtonom a Teheránom.
V tohtoročnom lete sa tak investori budú musieť orientovať v ekonomickom prostredí s vysokými politickými rizikami. Mohli by preto znovu začať uprednostňovať bezpečné prístavy, čo sme už videli v posledných týždňoch na silnom náraste zlata japonského jenu a švajčiarskeho franku.
Autor článku je Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank