Hydromelioračná politika ministerstva pôdohospodárstva patrí medzi najväčšie zlyhania Zsolta Simona v jeho funkcii. V rokoch 1960 --1990 bola na Slovensku vybudovaná rozsiahla sieť hydromelioračných zariadení (HMZ) -- predovšetkým ako súčasť závlahových a odvodňovacích sústav -- s investíciami presahujúcimi mnoho miliárd korún. Tento rozsiahly majetok zostal dodnes vo vlastníctve štátu, čo spôsobuje eskaláciu problémov. Svoju úlohu v tom zohrávala i komplikovanosť vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa často na súkromných pozemkoch (alebo zabudovaných priamo v nich). Hlavným dôvodom, pre ktorý pokračuje podnes neefektívne dotovanie závlah a zároveň systematická devastácia a znižovanie hodnoty veľkej časti HMZ, je najmä neochota a neschopnosť doterajších vlád HMZ sprivatizovať alebo prinajmenšom zefektívniť ich správu. I preto sa za 16 rokov presúvala správa HMZ postupne cez štyri rôzne štátne organizácie.
Chaotická hydromelioračná koncepcia Zsolta Simona priniesla za posledné roky niekoľko protichodných návrhov a rozhodnutí jeho rezortu. V rámci nich minister presadil najprv prechod správy HMZ zo Slovenského vodohospodárskeho podniku na novozaložený štátny podnik Hydromeliorácie. Potom sa snažil presadiť zákon o hydromelioráciách, ktorý predpokladal založenie štátnej akciovej spoločnosti Hydromeliorácie, existenciu súkromných správcovských zavlažovacích družstiev i založenie pochybného Hydromelioračného fondu. Družstvá a fond však už o rok, v ďalšej verzii návrhu zákona, z koncepcie vyradil. Podobným spôsobom pristupuje minister k vymenovaniu nového riaditeľa štátneho podniku Hydromeliorácie. Keď sa nový riaditeľ vzdal funkcie, ministerstvo neakceptovalo ďalšie poradie vo výsledku konkurzu a dodnes nevypísalo ďalší konkurz.
Najnovším "hydromelioračným prešľapom" Zsolta Simona sa bude vláda zaoberať v stredu pri rozhodovaní o novele pozemkového zákona a doplnení ďalších zákonov. Návrh bol v pripomienkovom konaní už v auguste minulého roku, avšak bez ustanovení, ktoré do návrhu Simon dodatočne a dosť nesúvislo vsunul až v týchto dňoch. Tie navrhujú, aby sa staronovým správcom HMZ vo vlastníctve štátu stal Slovenský pozemkový fond, teda presne tá istá inštitúcia, ktorá HMZ spravovala predtým, než ich správa prešla pod Slovenský vodohospodársky podnik, a potom pod štátny podnik Hydromeliorácie. Navyše, na sklonku minulého roku, schválil minister výnos o poskytovaní dotácií na "zachovanie prevádzkyschopného stavu" HMZ, čím len posilnil pokračujúci trend deformovania podnikateľského prostredia a konkurencie v agrárnom sektore.
Prechod správy HMZ pod Slovenský pozemkový fond možno považovať za najneefektívnejšie z možných riešení. Minister sa snaží zachraňovať problémy dlhodobej nesolventnosti štátneho podniku Hydromeliorácie -- teda presne toho podniku, ktorý sám založil -- tým, že ich prenesie na fond, ktorý sa venuje úplne odlišnej činnosti a jeho správa HMZ sa už v minulosti neosvedčila. Ministerstvo pôdohospodárstva sa nedokáže zbaviť nezmyselnej predstavy o potrebe závlah ako verejného záujmu, čo, paradoxne, spôsobuje, že štát zbytočnými vládnymi výdavkami udržiava činnosť i tých HMZ, ktoré nemajú reálnu hodnotu. A naopak, zabraňovaním ich privatizácie znemožňuje zhodnotenie tých HMZ, po ktorých existuje prirodzený dopyt na agrárnom trhu.
Simonov návrh na transformáciu HMZ treba odmietnuť.
Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika,
niekoľko rokov pôsobil v oblasti hydromeliorácií