Komentár HN: Nepredá sa už ani špendlíková hlavička!

Pod ministrom kultúry Františkom Tóthom sa opäť zatriasla stolička. Vzápätí po tom, ako prežil minulotýždňové hlasovanie o nedôvere v parlamente, mu na ňu siahal premiér Mikuláš Dzurinda. Rozbuškou bol v tomto prípade predaj štátneho majetku. Tóth totiž plánoval pokračovať v predaji budov a pozemkov, aby získal potrebné financie na dostavbu novej budovy SND. Pripomeňme, že na takomto postupe sa vláda dohodla ešte minulý rok. Dnes je však všetko úplne inak. Dzurindova vláda je ešte v horšom postavení ako bola doteraz - v NR SR sa nemôže oprieť o dostatočný počet poslancov, schválenie akéhokoľvek zákona je teda podmienené súhlasom opozície. Dá sa teda povedať, že Dzurinda môže robiť len to, na čo dostane súhlas opozičných strán. A nielen to. Ak chce zostať v premiérskom kresle do volieb, musí konať tak, aby si opozíciu nepohneval. A práve o to sa predseda vlády pri spore o odpredaj nehnuteľností snaží. Príliš dobre si totiž uvedomuje Mečiarov zdvihnutý prst. Tým mu šéf ĽS-HZDS pohrozil minulý týždeň - ak vláda neprestane s privatizáciou (rozumej odpredaj akéhokoľvek štátneho majetku do súkromných rúk), do parlamentu okamžite príde návrh na odvolanie premiéra. A jeho pád by znamenal aj pád celej vlády.
Varovanie Mečiara zobral Dzurinda smrteľne vážne. Práve šéf ľudovej strany po odchode KDH z koalície držal predsedu vlády v kresle tým, že nad ním rozprestrel ochranné ruky. Už viackrát totiž vyhlásil, že nemá záujem na páde vlády v čase, keď sú vyhlásené predčasné voľby. Tvrdí, že úradnícka vláda, ktorá by mohla prísť po prípadnom páde súčasného kabinetu, by bola pre Slovensko najhorším riešením. Mečiar sa obáva, že súčasťou takejto vlády by mohli byť ľudia blízki Smeru a HZD, a teda aj svojmu bývalému hlavnému konkurentovi v boji o prezidentské kreslo, Ivanovi Gašparovičovi.
Nie je teda jasné, či šéf HZDS myslel svoju hrozbu Dzurindovi vážne, alebo bola vyslovená neuvážene, v snahe zaujať médiá počas odvolávania ministra kultúry v parlamente. Nech to už bolo tak, alebo onak, záver je úplne jasný - predávať sa už nebude. Ani posledná špendlíková hlavička, ktorá je vo vlastníctve štátu. Treba predsa dovládnuť. A to za každú cenu!