Pán minister Kaník hovorí, že "podsúvam verejnosti nepravdivé veci". Nechám na občanoch, nech si spravia úsudok... Po svojom nástupe do funkcie ministra prišiel p. Kaník do Sociálnej poisťovne s nápadom spraviť generálny pardon na odpustenie penále po zaplatení zákonných odvodov (istiny). Pána ministra som upozornil, že v tom čase (november 2002) to nie je možné, pretože od 1. 11. 2001 platí zákon o štátnej pomoci, ktorý bol kompatibilný s pravidlami Európskej únie a v rámci ktorého sa odpustenie penále chápe ako nepriama forma štátnej pomoci. Upozornil som jeho a následne aj správnu radu Sociálnej poisťovne, že pokiaľ bude existovať Úrad pre štátnu pomoc a príslušný zákon o štátnej pomoci, v Sociálnej poisťovni nie je možné uskutočniť nový generálny pardon. Jeho odpoveď, že v Národnom úrade práce "sme to schválili", ma prekvapila. Správna rada Sociálnej poisťovne v decembri 2002 však dala za pravdu mne a druhý generálny pardon Sociálna poisťovňa nevyhlásila. V tom čase mi ani nenapadlo, že existujú nejaké firmy p. Kaníka, ktoré neplatili odvody a p. Kaník chce, aby sa im odpustilo penále.
A teraz fakty. Zamestnávateľ má zo zákonov povinnosť platiť odvody. Pokiaľ p. Kaník neplatil odvody do verejnoprávnych inštitúcií, porušil sa nie jeden, ale tri zákony, pretože odvody sa v tom čase platili podľa troch samostatných zákonov -- do Sociálnej poisťovne, do Národného úradu práce a do zdravotných poisťovní. Pán Kaník mal takto vlastne "bezúročný úver" od dôchodcov a ostatných občanov na svoje podnikanie. Zákon totiž nepozná pojem omeškaná platba odvodov. Pozná iba povinnosť platiť odvody -- v riadnej výške a načas. Kto neplatí -- porušuje zákon! Podnikanie je zložité a veľmi náročné. Nie každý má na to, aby podnikal, aby vytváral pracovné príležitosti pre seba, ako aj pre spoluobčanov. Každý by mal zvážiť, na čo má predpoklady. Zo žiadneho zákona nevyplýva povinnosť, že musí podnikať.
Z hľadiska spomínaného odpustenia penále firme p. Kaníka pobočkou Sociálnej poisťovne v Žiari nad Hronom treba povedať, že zo zákona nevyplýva povinnosť inštitúcii odpustiť penále. Veď to by bol úplný nezmysel. V prípade firmy p. Kaníka sa porušilo uznesenie správnej rady, ktorým bol schválený postup výkonných orgánov Sociálnej poisťovne pri realizácii generálneho pardonu v roku 2001. V generálnom pardone v roku 2001 okrem zaplatenia odvodov (istiny) do 31. 10. 2001, pravidelného platenia odvodov po 31. 10. 2001, bolo potrebné preukázať uhradenie trov súdneho alebo exekučného konania, pokiaľ Sociálna poisťovňa takouto formou vymáhala odvody, pokuty a penále alebo potvrdenie exekútora, že si nebude uplatňovať exekučné trovy od Sociálnej poisťovne. Táto podmienka nebola splnená v termíne schválenom správnou radou Sociálnej poisťovne, ale až 8. 11. 2002, teda rok a osem dní po termíne a tri týždne po vydaní rozhodnutia pobočkou. O všetkých týchto skutočnostiach p. Kaník ako podnikateľ, ale neskôr aj ako minister, vedel. Jeho tvrdenie, že stačilo zaplatiť istinu, nie je pravdivé. To sú fakty, ktoré nemôže zmeniť ani minister, ani predseda dozornej rady Sociálnej poisťovne. Pravidlá generálneho pardonu na rok 2001 totiž schválila správna rada Sociálnej poisťovne ešte v roku 2001.
A teraz k dôchodkovej reforme. Možno mal p. Kaník strach, že ho ohrozujem, lebo mu nechcem odpustiť penále. To vôbec nebola pravda, lebo každému, kto splnil vyhlásené podmienky, sa penále odpustilo. Ešte väčší strach však mal z mojich názorov a kritiky vtedy pripravovaných ešte len návrhov zákonov. Pre pamäť uvádzam, že Sociálna poisťovňa predložila v apríli 2003 vyše 50 strán pripomienok k I. pilieru, k zle nastaveným percentuálnym sadzbám jednotlivých druhov odvodov, k nevybilancovanosti a neprepojenosti sociálneho poistenia (I. pilier) nielen s II. pilierom dôchodkovej reformy -- so sporením, ale aj so štátnou sociálnom pomocou, ktorá sa každoročne hradí zo štátneho rozpočtu cez kapitolu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Upozorňoval som na možnosť ohrozenia nekontrolovateľného schodku verejných financií. Vtedajšie hospodárske výsledky -- prebytok financií Sociálnej poisťovne 7 mld. Sk -- dokumentovali "plnenie si povinností p. Knitla", ako aj opodstatnenosť poukazovania na možný stav, ktorý nová legislatíva mohla priniesť a, žiaľ, aj priniesla. V tomto roku Sociálna poisťovňa dosiahne najhoršie hospodárske výsledky od začiatku svojej existencie. Za tieto skutočnosti nesie zodpovednosť p. Kaník nielen politickú, ale aj vecnú. Je predsa minister, bol predsedom správnej rady a dnes je predsedom dozornej rady tejto inštitúcie.
Vo vzťahu k súdnemu sporu, ktorý spomína p. Kaník, môžem konštatovať, že ja sám som súdnou cestou napadol moje nezákonné odvolanie z funkcie riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktoré inicioval p. Kaník. V deň prvého pojednávania (deväť mesiacov po mojom odvolaní), keď som rozšíril žalobu o náhradu ušlej mzdy, mi rada riaditeľov Sociálnej poisťovne zosobnila pokutu bez toho, aby Sociálna poisťovňa zvolila postup účinnej obrany proti uloženiu pokuty, ktorý jej zákon umožňuje. Dnes nepochybujem, na koho pokyn to bolo. Vyzerá to tak, že v tomto smere nebolo dôležité, aby nebola uložená pokuta, ale aby bola zosobnená...
Dnes, po uplynutí určitého času, vlastne až kauza odvolávania p. Kaníka z postu ministra mi otvorila oči, prečo som nevyhovoval p. Kaníkovi. Mojou likvidáciou p. Kaník totiž zrušil aj kritika jeho vízie o sociálnom poistení. Práve nedostatky zákona o sociálnom poistení, na ktoré som upozorňoval už v apríli 2003, a ktoré sa potvrdili na výsledkoch hospodárenia v roku 2004, ohrozujú aj II. kapitalizačný pilier. Samozrejme, že tieto dôvody p. Kaník nemohol a ani nikdy nemôže verejne pripustiť.
Pozn. red.: Miroslava Knitla odvolala správna rada Sociálnej poisťovne 3. júla 2003 z funkcie riaditeľa. Podľa predsedu rady a ministra práce Ľudovíta Kaníka bolo dôvodom porušenie zákona pri obstarávaní informačného systému pre poisťovňu.
StoryEditor