Takmer za šesť mesiacov odvtedy, čo hurikán Katrina zničil polovicu New Orleansu, sa očakávania pomoci mnohým obetiam tejto búrky nenaplnili. Vyvolalo to u nich pocit zatrpknutosti. Tento pocit je možno ešte bolestnejší, ak uvážime, koľko majiteľov domov utrpelo zničujúce straty v dôsledku absencie poistenia alebo jeho nedostatočnej výšky, často v domnienke, že si dobrú poistku nemôžu dovoliť.
Budúce katastrofy -- búrky, cunami, sopečné erupcie, lesné požiare, poľnohospodárske alebo iné ekologické krízy, epidémie či teroristické útoky -- pravdepodobne spôsobia rovnaký typ problémov. Dôležité je zamyslieť sa nad príčinami nedostatočného poistenia a nad otázkou, či sú naše poisťovacie inštitúcie dostatočnou zárukou proti rizikám.
Podľa správy Inštitútu pre poisťovacie informácie do konca januára sa vybavilo takmer 70 percent poistných škôd majiteľov domov v Louisiane v celkovej hodnote 7,5 miliardy dolárov. Znie to dobre. Ale hurikán ťažko poškodil alebo úplne zničil približne 200 000 domov, takže z celkovej vyplatenej sumy pripadá na jeden dom necelých 40 000 dolárov -- čo je oveľa menej ako je potrebné.
Značné percento majiteľov domov v New Orleanse -- v obvode Orleans to bolo 60 percent -- nebolo proti záplavám poistených vôbec. Mnohí z tých, ktorí poistení boli, potom zistili, že v poistných zmluvách majú ustanovenia, ktoré im bránia dostať plnú náhradu škody.
V mnohých prípadoch poisťovne argumentovali tým, že domy zničili záplavy, a nie vietor -- na škody spôsobené vetrom sa v poistných zmluvách pamätá viac. Ľuďom, ktorí utrpeli obrovskú stratu, to môže pripadať ako vrtošivé pedantstvo, ale také sú podmienky zmlúv, ktoré podpísali -- či im už rozumeli alebo nie.
Spory o poistné plnenie viedli k súdnym žalobám. Mnohí, ktorí prišli o strechu nad hlavou, zistili, že jedinou dostupnou pomocou pre nich je nízko úročená pôžička. Prezident George W. Bush chce celkom rozumne poskytnúť vládnu dotáciu iba asi 20 000 majiteľom domov, ktorých nemožno neuzavretie poistky proti záplavám vyčítať, pretože bývali mimo označenej záplavovej oblasti.
Napriek sklamaniu je súkromné poistenie stále najlepším spôsobom, ako sa vyrovnať s budúcimi katastrofami. Poistné zmluvy, ktoré jasne špecifikujú výšku vyplácaných súm a typy škôd, na ktoré sa bude poistenie vzťahovať, sú oveľa lepšie ako dodatočné vládne dotácie.
Primerané súkromné poistenie možno do budúcnosti podporiť prostredníctvom verejnej osvety, zlepšením práce poisťovacích inštitúcií a nižšími nákladmi na poistenie. Treba pracovať na všetkých týchto úlohách, lebo každá z nich musí byť súčasťou každého nového plánu, ako sa vyrovnať s budúcou katastrofou.
Najťažším problémom môžu byť náklady na poistenie. Podľa odhadov Roberta Kleina z Georgskej štátnej univerzity sa poistné pre majiteľov domov v Louisiane medzi rokmi 1997 a 2005 zvýšilo o 70 percent. Štátne regulačné orgány sú proti zvyšovaniu sadzieb, ale v konečnom dôsledku sú bezmocné, pretože poisťovatelia môžu jednoducho presunúť svoje podnikanie inde.
Národná asociácia poisťovacích zmocnencov (NAIC) v decembri navrhla, aby každý z 50 štátov USA založil fond na poistenie pred živelnými pohromami, z ktorého by sa hradili škody spôsobené veľkými nešťastiami. Tieto fondy -- ich vzorom sú podobné fondy vo Francúzsku a v Španielsku -- by mali pokrývať najväčšie katastrofy, ktoré sa udejú raz za päťdesiat rokov. Federálna vláda by túto ochranu rozšírila na päťstoročné katastrofy.
O návrhu NAIC sa diskutuje. Ak by sa zaviedol v plnom rozsahu, predstavoval by revolúciu v riadení rizík v USA, porovnateľnú s vytvorením sociálneho poistenia v roku 1934. Príprava na katastrofu nemusí byť výlučnou výsadou vlády. Riziká veľkých pohrôm môžu riadiť súkromné finančné trhy, ak sa im podarí získať si plnú pozornosť a záujem portfóliových investorov.
Napríklad dlhopisy na katastrofy (tzv. cat bonds) obsahujú klauzuly, podľa ktorých vydavateľ dlhopisu (vypožičiavateľ) nemusí peniaze splácať, pokiaľ nastane určitá špecifikovaná katastrofa. Poisťovne, ktoré na seba berú uzatváraním poistných zmlúv značné riziko, môžu tieto dlhopisy predávať na svetovom trhu. Ak poisťovne získajú za také dlhopisy dostatočne veľkú sumu, môžu eliminovať svoju slabosť proti riziku veľkej katastrofy, čo im umožní uzatvárať s majiteľmi domov poistky za nižšiu sumu.
Dlhopisy na katastrofy nadobúdajú v posledných rokoch čoraz väčší význam. Podľa odhadov maklérskej firmy Lane Financial od apríla 2004 do marca 2005 boli vydané dlhopisy na katastrofy za 1,8 miliardy dolárov. Po hurikáne Katrina sa ich vydávanie urýchlilo. Len v prvých troch mesiacoch po Katrine (september až december 2005) sa emitovali dlhopisy za 2,1 miliardy.
Celkový objem nesplatených dlhopisov na katastrofy je v porovnaní s Katrinou malý. Trend k väčšej prepracovanosti a šírke našich finančných trhov naznačuje, že pri týchto dlhopisoch môžeme očakávať ďalší značný rast.
Platí, že dokonca aj hurikán Katrina a ďalšie katastrofy podobného rozsahu sú vo svetovom meradle malé. Celková škoda na poistenom majetku v súvislosti s Katrinou, ktorá podľa odhadu poisťovacieho sektora dosiahla 34,4 miliardy dolárov, predstavuje len malý zlomok svetového bohatstva. Pre jednu krajinu však podobné katastrofy predstavujú oveľa väčší podiel. Finančná teória predpisuje čo možno najrovnomernejšiu diverzifikáciu rizika na celom svete, nie len v rámci jednej krajiny, čo plány na vytvorenie národného fondu pre živelné pohromy predpokladajú. Možnosť globálneho riadenia národných rizík je ďalším príkladom výhod ekonomickej globalizácie a expanzie finančných trhov.
Autor je profesor ekonómie na Yalovej univerzite a autorom kníh Irrational Exuberance a The New Financial Order: Risk in the 21st Century.
Copyright: Project Syndicate 2006