V mnohých krajinách sveta máme bubliny na trhu nehnuteľností, akcií či dlhopisov. Prečo centrálne banky a vlády nezakročia? Prečo nezvýšia úrokové sadzby a nenechajú bubliny spľasnúť ešte predtým, ako sa z nich strane monštrum, ktoré opäť zničí dôveru vo finančný trh?
Efekt bohatstva
Nedávna štúdia centrálnej banky Dánska ukázala, že z každého percenta rastu cien nehnuteľností sa až tretina využije na spotrebu. Ak sa hodnota nehnuteľnosti zvýši napríklad o 10-tisíc eur, vlastník použije až 3-tisíc eur na novú spotrebu. Rastom ceny nehnuteľností sa ľudia cítia bohatší a tak si môžu brať novú úvery. A banky im ich radi poskytnú, keďže hodnota ich zábezpeky vzrástla.
Podobný princíp platí aj pre akciové trhy. Čím viac rastie cena akcií, tým bohatší sú ich držitelia a tým viac môžu míňať. Bernanke viackrát hovoril o pozitívnom „efekte bohatstva“ z rastúcej hodnoty akcií.
Politici milujú rast cien akcií či nehnuteľností – nafukuje sa nimi hodnota aktív, na základe ktorých sa dá čerpať úver. Ľudia sa cítia bohatší a viac míňajú. Ekonomika rastie. To, že neudržateľne, nie je akútny problém. S veľkou pravdepodobnosťou ho aj tak bude musieť hasiť niekto iný.
Efekt nízkych sadzieb
Nedávna štúdia OECD hovorí, že za poslednú dekádu sa objem korporátnych úverov zdvojnásobil, čo hrozí značnými problémami. Najmä v prípade problémov s likviditou, keď firmy nemusia byť schopné prefinancovať svoje úvery, ak začne ekonomika spomaľovať.
Nízke úrokové sadzby nepomáhajú iba rastu hypotekárneho dlhu obyvateľstva, pomáhajú aj firmám. Firma očakáva budúci príjem, ktorého súčasná hodnota závisí od výšky úrokových sadzieb. Čím sú sadzby nižšie, tým je súčasná hodnota budúcich príjmov vyššia. Firmy sa môžu ďalej zadlžiť.
Nízke úrokové sadzby sú faktorom, ktorý vytvára ilúziu bohatstva. Napriek tomu, že ich cieľom bolo chrániť dlžníkov pred krachom, dlhodobo nízke úrokové sadzby ďalej zvyšujú rast nekvalitného dlhu.
Efekt vyšších daní
A možno ten najdôležitejší faktor, pre ktorý vlády a centrálne banky podporujú ekonomický rast cez neudržateľný rast dlhov je efekt okamžitý – daňový. Ak si prelistujete zoznam najväčších platcov daní zistíte, že mu dominujú banky. Banky rozdávajú úvery, dosahujú zisk, a následne platia dane.
Tam to pre politikov končí. Koho trápia budúce problémy, ktoré nakoniec ani nemusia prísť?
Nikoho, kto nemá v hre vlastnú kožu. Žiadny centrálny bankár nebude postihnutý za to, že vytvoril bublinu. Žiadny politik nebude postihnutý za to, že zadlžil budúce generácie.
Súčasný politický systém je voľná jazda tých, ktorí sú pri moci. Práve preto vznikajú bubliny, ktoré sa dostávajú mimo kontroly. Opäť raz a dookola.