Začnem anekdotou. Telefonuje mi známy a pýta sa: „Sporím v treťom pilieri. Za minulý rok som do neho vložil 260 eur, zamestnávateľ vložil ďalších 260 eur. Na konci roka sa mi nasporené prostriedky zvýšili iba o 100 eur. Ako je to možné?“
„Ak sporíš v akciovom fonde, po minuloročnom prepade to nie je prekvapujúce“, odpovedám. „Nie, nie, mám vyvážený fond“, on na to. „Tak potom máš tragického portfólio manažéra“, hovorím.
Nemenovaný dôchodkový fond
Uvedený vyvážený dôchodkový fond dosiahol v minulom roku stratu takmer sedem percent, vrátane 1,5 percentného poplatku za správu a „zhodnotenie“.
Fond je skutočne aktívne spravovaný, keď v zlých časoch akcie vypredáva a v dobrých akcie nakupuje – podiel akcií a dlhopisov sa tak výrazne hýbe. Drží dlhopisy vlád východoeurópskych krajín ale aj derivátové obchody. A čo je dôležitejšie, má významné pozície v podielových fondoch majetkovo spriaznených inštitúcii. Celá táto štruktúra vyvoláva mnoho otázok.
Ak úspory spravuje aktívne, ako dobre mu to ide? Koľko zaplatí na poplatkoch za svoje obchody? Koľko zaplatí na poplatkoch spriazneným inštitúciám? Má vôbec pre investora pridanú hodnotu?
Aktívna a pasívna správa
Na tieto otázky vieme odpovedať iba nepriamo. Avšak vieme, čo fond vlastnil – aká bola štruktúra jeho aktív. Vieme, koľko vlastnil amerických, európskych a svetových akcií a dlhopisov. A tak si vieme porovnať, koľko by zarobil investor, keby svoje peniaze investoval priamo do týchto aktív (cez ETF).
Dlhodobé štatistiky totižto ukazujú, že veľká väčšina finančných „expertov“ bude dosahovať nižšiu výkonnosť svojou aktívnou správou, ako keď peniaze nechajú staticky ležať v akciách a dlhopisoch.
A skutočne, pokiaľ by investor investoval do pasívnych akciových a dlhopisových fondov s podobnou štruktúrou ako tento fond, tak by za rok stratil iba niečo cez dve percentá. Investíciou do tohto aktívne riadeného fondu iba v minulom roku zbytočne stratil viac ako štyri percentá.
Podobne to vyzerá aj v roku 2017. V ňom, aj keď fond dosiahol slušný zisk, stratil oproti trhovému benchmarku viac ako 2,5 percenta. Spolu nám to vychádza, že za tieto dva roky mal fond horšiu ročnú výkonnosť oproti trhu o viac ako tri percentá (vrátane poplatku za správu a zhodnotenie).
Matematika nepustí
Trojpercentná podvýkonnosť je tragický a neakceptovateľný rozdiel.
Zoberte si, že ak sporíte 30 rokov sumou 50 eur mesačne, na konci obdobia našetríte 18 tisíc eur. Ak tieto peniaze investujete do akcií, tie vám pomocou rastu svojej hodnoty a dividend (priemerne šesť percent) naakumulujú celkový výnos až 49 tisíc eur. Investícia do akcií vám hodnotu sporenia takmer strojnásobí.
Avšak čo sa stane, keď vám dôchodkový fond svojimi poplatkami a slabou správou zníži ročný výnos na tri percentá? O 30 rokov budete mať na účte iba 29 tisíc eur. Na dôchodku budete chudobnejší o 20 tisíc eur!
Zložené úročenie platí pre jednotlivca a platí aj pre krajinu. Ak ľudia majú v penzijných či podielových fondoch uložených 15 miliárd eur, potom každé jedno percento straty kapitálu ich stojí 150 miliónov eur ročne.
Riešenie
Centrálna banka a ministerstvo financií by mali vypracovať štúdiu výkonnosti dôchodkových fondov na Slovensku. Ak sa skutočne preukáže, že rozdiel medzi ich výkonnosťou a výkonnosťou trhu zaostáva o percentá, treba výrazne podporiť tvorbu pasívnych investičných fondov – dať ľuďom šancu vybrať si.
Propagátorom myšlienky pasívne spravovaných dôchodkových fondov je aj Tomáš Virdzek z Výskumného a inovačného centra Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela.
Ak by sa jeho idey transparentného a nákladovo efektívneho investovania ujali, ročne by slovenskí sporitelia ušetrili desiatky, ak nie stovky miliónov euro. Nestálo by to za to?
Autor článku je Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa