S blížiacou sa letnou dovolenkovou sezónou prichádza aj opätovná snaha premiéra Roberta Fica "vybojovať" lepšie ceny benzínu a nafty pre motoristov. Premiér s ľahkosťou vytrvalo prehliada vysvetlenia analytikov a empirické dôkazy, že opraty cenotvorby základných palív nie sú v rukách slovenských predajcov. Naďalej sa tvári tak, že jesenný pokles cien nespôsobil prepad svetovej ceny ropy, ale jeho prísne slová na adresu ziskuchtivých petrolejárov. A tí sa podľa Fica so stúpajúcim letným dopytom po nafte a benzíne opäť chystajú na letnú žatvu vysokých ziskov. A tomu treba zabrániť.
Vzhľadom na fakt, že slovenskí predajcovia nemôžu ovplyvniť nákupnú cenu surovín, ostávajú Ficovi len dve možnosti. Znížiť dane alebo znížiť zisk predajcov. Dane tvoria viac ako 50 % z ceny. Z dnešnej ceny litra benzínu je to zhruba 22 korún. Naproti tomu zisk z predaného litra benzínu pre predajcu sa pohybuje rádovo v jednotkách korún. Preto ak má dôjsť k zmene, ktorú spotrebitelia skutočne pocítia, škrtať sa musí v daniach.
Ešte pred dvomi rokmi bol náš premiér o potrebe znižovania spotrebných daní hlboko presvedčený. Na sklonku roka 2004 predložil spolu s poslancami Paškom a Šulajom do parlamentu návrh, ktorý obsahoval práve znižovanie daní z pohonných látok. Čo ich k tomu viedlo?
Ako sa v návrhu píše: "V súčasnosti platná právna úprava spotrebnej dane z minerálneho oleja na Slovensku neodôvodnene stanovuje vyššie sadzby spotrebnej dane ako je určené v smernici EÚ." S tým možno len súhlasiť. Napríklad benzín by mohol byť zaťažený o 3,50 Sk nižšou daňou. Fico s Paškom chápali aj všeobecne pozitívne dosahy zníženia daní, ktoré obmedzia dočasný výpadok príjmov rozpočtu: "Stabilizácia podnikateľského prostredia, zníženie nákladov a pravdepodobnosť vyššieho výberu dane z príjmu a DPH však tento dosah na štátny rozpočet plne eliminujú." Svoje presvedčenie o správnosti podmieňujú aj spoločenskou potrebnosťou: " Navrhovaná právna úprava (zníženie spotrebných daní) je spoločensky potrebná a žiaduca."
Čo sa teda stalo? Zmenili sa na Slovensku podmienky tak, že by uvedené tvrdenia neplatili? Evidentne nie. Priestor na znižovanie daní existuje vždy. Neplatí ani argumentácia snahou o dodržanie schodku verejnej správy a naplnenie Maastrichtských kritérií. Ide o prosté odvádzanie pozornosti od problému, ktorý sa volá zvyšovanie výdavkov. Keby premiérovi skutočne záležalo na znižovaní "neodôvodnene" vysokých spotrebných daní, myslel by na to už pri zostavovaní rozpočtu. V tom prípade by nezvyšoval výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 o 5,6 %. Nevyplácal by nesystémové vianočné dôchodky. Nezvyšoval by doplatky poľnohospodárom na maximálne povolenú hranicu. Nezvyšoval by... Lenže premiér výdavky znižovať nechce. V politickom boji mu zjavne vyššie výdavky získavajú viac bodov ako znižovanie daní. To koniec koncov dokumentuje aj jeho alergická reakcia na zníženie dane z príjmu na 16 %. A to i napriek tomu, že by táto zmena na rozpočet a plnenie kritérií negatívny dosah nemala.
A tak nám, platiteľom spotrebných daní neostáva nič iné, ako zvedavo čakať na perlu, ktorá vypadne z "dobrovoľnej" dohody vlády a Slovnaftu. Žeby benzín lacnejší o korunu pre červené autá?
Radovan Ďurana, analytik INESS, www.iness.sk