Napätie v Maďarsku sa celkom neupokojilo ani po tom, čo parlament v piatok odhlasoval vláde a premiérovi Ferencovi Gyurcsányovi dôveru. Napokon, to sa aj tak očakávalo vzhľadom na bezpečnú väčšinu koaličných poslancov. Ľavicovo-liberálny kabinet tým dostal súhlas na pokračovanie nepopulárnych, ale zároveň nevyhnutných úsporných opatrení. Inak by sa Maďarsko nevyhlo finančnej kríze.
Pravicová opozícia s populistickým vodcom FIDESZ-u Viktorom Orbánom sa s tým však v žiadnom prípade nezmierila. Tak, ako jej líder sľúbil, vzápätí po odhlasovaní dôvery vláde a ani nehľadiac na to, na námestí pred parlamentom sa začal ďalší diel domácej konfrontácie opozície s vládou. V čo Orbán tajne dúfal -- že premiér a jeho vláda politicky neprežijú hlasovanie v parlamente -- sa nestalo, tak si chce abdikáciu vlády vynútiť masovými demonštráciami.
Ak by to malo byť čo len trochu reálne, tak pred parlament by musel prilákať najmenej stotisíc ľudí a presvedčiť ich, aby tam v takom množstve vydržali veľa týždňov. Zatiaľ to tak vôbec nevyzerá. Keďže Maďari nie sú v takej situácii ako Ukrajinci, skôr či neskôr možno očakávať, že protivládne protesty stratia silu a postupne zaniknú.
Orbán volaním ľudí do ulíc napína svaly po úspechu v nedávnych miestnych a regionálnych voľbách. Gyurcsányovi, svojmu hlavnému politickému súperovi, to musí predsa poriadne osoliť. Škandalózna nahrávka z jarného zasadnutia socialistov Orbánovi len uľahčuje mobilizáciu pravicových voličov.
Pokračujúci súboj Orbán -- Gyurcsány a v jeho rámci socialistov a pravice však celkovo škodí Maďarsku a nemôže dlhodobo pokračovať. Keďže ukončenie vnútornej politickej vojny nie je na dohľad, jediným východiskom pre sklamaných voličov by malo byť, aby už konečne volili niekoho tretieho a dôveryhodnejšieho. Problém je, koho.
StoryEditor