Proti zálohovaniu sa stavia ministerstvo hospodárstva a obchodníci, ktorí argumentujú vysokými nákladmi a tiež rizikom, že by na Slovensko rôzne súkromné spoločnosti či podnikavci zvážali zo zahraničia plastové fľaše. Ako riešenie navrhujú ponechať len separovaný zber odpadu. Systém zálohovania však nie je vo novinkou a pri analýze prípadných rizík je preto namieste pozrieť sa na krajiny, ktoré ho zaviedli.
V Nemecku zálohujú PET obaly od roku 2003. Dovážaniu fliaš zo zahraničia a stratám sa vyhli jednoducho -- nápojové obaly majú čiarový kód pre odber cez automaty vo veľkých obchodoch a špeciálny znak pre manuálny odber v menších obchodoch. Vykupujú sa tak iba obaly uvádzané na trh v danom štáte. EAN Slovensko, ktoré označuje obaly kódmi, už oznámilo, že je pripravené pomôcť takéto značenie obalov zaviesť.
Skúsenosti krajín, ktoré zálohovanie majú, ukazujú, že náklady naň sú zhruba rovnaké, ako na systém triedeného zberu. Dôležitými prvkami pri jeho financovaní sú zálohy, ktoré si časť spotrebiteľov nevyberie a predaj suroviny PET.
Zálohovanie a separovaný zber preto možno netreba vnímať ako alternatívy, ale ako systémy, ktoré sa dopĺňajú. Prvé ekonomicky motivuje ľudí vracať obaly do obchodu a zaznamenáva vysokú návratnosť: 80 až 95 percent. Má prínos pre samosprávy, ktoré ušetria náklady na odpadové hospodárstvo, ale aj pre zamestnanosť. V Nemecku po jeho zavedení vznikli tisícky nových pracovných miest spojených s produkciou, plnením, distribúciou, a predajom opakovane používaných nápojových obalov. Zavedenie zálohovania by tak bolo jednou z vecí, ktoré by prispeli nielen k čistejšiemu životnému prostrediu, ale aj k vyššej kvalite života.
Autorka je mediálnou koordinátorkou Priateľov Zeme