Prebiehajúca parlamentná schôdza NR SR je len jedným s dôkazov, ako prebieha také mrzačenie reforiem v praxi. Z verbálnych a často nesplniteľných predvolebných sľubov súčasnej koalície sa dnes stávajú konkrétne novely zákonov. Smer svoje hrozby začína naozaj realizovať. Vianočné príspevky, astronomický nárast príspevku pre prvorodené deti, demotivačný a odborármi nadiktovaný rast minimálnej mzdy, maximálne dorovnanie platieb poľnohospodárom, a to všetko rovnako pri väčšinovej spoločenskej podpore. Kto by nebol spokojný, aspoň do konca roka, a aj deficit bude predsa len pod 3 % HDP. Verejná mienka je nasýtená a rovnako aj rozpočty jednotlivých ministerstiev. Pomôcť treba všetkým, azda s výnimkou mimovládnych organizácií. Namiesto 2 % im má vystačiť od právnických osôb pol percenta. Keďže volebné obdobie trvá štyri roky, nie je vylúčené, že sa tretí sektor môže dočkať ďalších prekvapení a nemusí byť jediný. Chorobnosť vládnej sociálnej politiky sa prejavuje aj v tom, že v dôsledku takéhoto opatrenia môžu zaniknúť organizácie pracujúce s ľuďmi v núdzi, ktorí opäť skončia v štátnej sociálnej sieti. Peniaze by sa možno našli cestou ešte väčších zásahov do daňovej reformy. Vláda chce z pracujúcich ľudí administratívne vyrábať milionárov.
Predstavte si napríklad štvorčlennú rodinu, v ktorej pracuje len otec a matka sa stará o deti. Rodina žije z jedného príjmu a otec má niekoľko úväzkov, aby ju dokázal zabezpečiť. Vláda z neho urobí zo dňa na deň nadštandardne zarábajúceho občana, prepytujem, milionára. Za nadštandardný príjem sa na budúci rok bude považovať hrubá mzda 47 600 Sk mesačne. Od tejto sumy by mali zamestnanci postupne prichádzať o nezdaniteľnú časť základu dane. Slovensko bude možno zanedlho krajinou, kde bude paradoxne pod socialistickou taktovkou najviac milionárov na počet obyvateľov. Čaro takzvanej solidárnej socialistickej politiky na slovenský spôsob spočíva v jednoduchej rovnici. Pravou rukou nám vláda dáva a ľavou rukou nám berie.
Pavol Frešo, poslanec NR SR ( SDKÚ-DS)