Eurozóna preukázala veľkú dávku triezvosti a praktickosti, keď na Francúzsko neuvalila sankcie kvôli rozpočtovému deficitu. Je v tom i veľká dávka zmyslu pre poriadok. Aj zlé zákony sa majú dodržiavať.
Euro je nepochybne jedným z najväčších a najťažších projektov európskej integrácie. Hoci poznáme euro z mincí a bankoviek iba od minulého roku, o menovej únii začala Európa snívať už pred dvadsiatimi rokmi. Zavedeniu eura však robil problémy rôzny stupeň vyspelosti hospodárstva členov únie.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa situácia zmenila. Únia sa dohodla na maastrichtských kritériách pre Európsku menovú úniu, ktoré stanovili výšku inflácie, rozpočtového deficitu a celkového zadlženia štátu. V roku 1998 jedenásť krajín oznámilo, že podmienky na zavedenie eura splnili.
Nemecko, štát s najväčšou európskou ekonomikou a so silnou markou, sa napriek tomu obávalo rozpočtovej nestability južných európskych krajín -- Španielska, Talianska a Portugalska. Preto donútilo členov budúcej eurozóny podpísať Pakt stability a rastu, ktorý vyžadoval plnenie maastrichtských kritérií pod hrozbou sankcií.
Nemožno sa tomu čudovať. Nemecké hospodárstvo prežívalo priaznivé obdobie a Nemci boli k euru nedôverčiví. Nechceli sa vzdať stabilnej marky. Navyše euro mali mať súčasne s nimi krajiny donedávna závislé od rozvojovej pomoci únie, z veľkej časti financovanej z nemeckých príspevkov.
Rozpočtová disciplína je jedna vec, rast ekonomiky a sociálny zmier druhá. Nútiť štáty potácajúce sa na okraji recesie znižovať štátne výdavky, a tým sťahovať ďalšie peniaze z hospodárstva, je možno ešte horšie ako porušiť pravidlá, na ktorých eurozóna vznikla. Pri podpise paktu to však málokomu zišlo na um, Nemecku totiž recesia nehrozila.
V záujme dôveryhodnosti by však eurozóna mala dnes urobiť viac než len prejaviť dávku zdravého rozumu. Je lepšie porušovať pravidlá v záujme dobrej veci a legislatívu meniť a prispôsobiť dobe. V časoch recesie nie je Pakt stability a rastu udržateľný.
Miliardové sankcie by pritom mali z paktu zmiznúť nadobro. Ak sa neuplatnili okamžite voči vplyvnému Francúzsku, nebolo by fér ich v budúcnosti uvaliť na niekoho iného.
O menovej únii začala Európa snívať už pred dvadsiatimi rokmi. Zavedeniu eura však robil problémy rôzny stupeň vyspelosti hospodárstva členov únie.
Je lepšie porušovať pravidlá v záujme dobrej veci a legislatívu meniť a prispôsobiť dobe. V časoch recesie nie je Pakt stability a rastu udržateľný.