Známy aforizmus Yogiho Berra dokonalo vystihuje súčasné podmienky vo svetovej ekonomike. Momentálne zažívame druhú najdlhšiu expanziu v modernej histórii. A aj keď žiadne centrálne banky či vládni prognostici neprojektujú recesiu, tá príde – skôr skôr ako neskôr.
Je paradoxné vidieť, že americký vládny rozpočtový úrad nevidí recesiu ani na najbližších 10 rokov. Znamenalo by to takmer 20 rokov kontinuálneho ekonomického rastu. Niečo v histórii nevídané. Ale nerobme si ilúzie, že nejaký vládny úrad niekedy recesiu predvídal.
Tá by ale možno skutočne nemusela prísť ešte roky, pokiaľ by sa kontinuálne tlačili nové peniaze, alebo presnejšie povedané, centrálne banky by robili kvantitatívne uvoľňovanie. Avšak s tým už pomaly končia. Ich rekordné kumulatívne nákupy vládnych dlhopisov z minulého roka sa začiatkom budúceho roka prehupnú do výpredajov. Aký to bude mať vplyv na trh?
Kvantitatívne uvoľňovanie je mechanizmom, kde centrálne banky z trhu skupujú dlhopisy, za čo platia hotovosťou. Na bilanciách finančných inštitúcií tak držbu dlhopisov vystrieda hotovosť. Príliš veľa peňazí naháňa príliš málo dlhopisov, čím ich cena rastie a výnosy klesajú. A keďže nové peniaze hľadali výnosy, tie prúdili primárne do akcií.
Situácia sa však čoskoro zmení. Miesto kvantitatívneho uvoľňovania príde kvantitatívne utesňovanie.
Kvantitatívne utesňovanie je proces opačný – centrálne banky budú predávať dlhopisy. Množstvo peňazí sa bude zmenšovať, a tak príliš veľa dlhopisov bude naháňať príliš málo investorov. Je pomerne jednoduché domyslieť si, že celý proces kvantitatívneho uvoľňovania sa otočí.
Tie aktíva, ktoré pri QE zarábali najviac, budú s veľkou pravdepodobnosťou zarábať najmenej. Ktoré to boli? Technologické akcie získavali priemerný ročný výnos na úrovni 20 percent, rizikové dlhopisy 18 percent a rozvíjajúce sa trhy 14 percent.
A naopak, aktíva, ktoré zarábali najmenej, majú šancu sa vrátiť k svojmu dlhodobému priemeru. Ktoré to boli? Akciová volatilita s priemerným výnosom -28 percent, komodity s výnosom -0,4 percenta a americký dolár s výnosom 0,1 percenta.
Návratu k dlhodobému priemeru nezabránime. Avšak čím ďalej sa od priemeru vzdialime, tým bolestnejšia bude cesta späť. Je smutné vidieť, že pod vplyvom politiky centrálnej banky sa dĺžka obchodného cyklu za posledných 30 rokov zdvojnásobila.
Ale nie je to len kvantitatívne utesňovanie, ktoré nás znepokojuje. Okrem toho tu máme spomaľujúci ekonomický rast, zvyšovanie úrokových sadzieb, rekordné úrovne dlhu či Trumpove obchodné vojny.
Práve z toho dôvodu postupne preklápame (podľa aktuálnej makroekonomickej situácie) akcie do dlhopisov a eurá do dolárov.
Budúcnosť prestáva byť taká, ako bývala. No nezabudnime aj na ďalší berrizmus – predpovedať je ťažké, obzvlášť budúcnosť.