Čo má stredná a východná Európa spoločné za posledných pätnásť rokov vývoja? Prvé je to, že pred a po roku 1989 sme mali obrovské ilúzie. Zdalo sa nám, že zo sveta II. triedy (socializmu) sa dostaneme do sveta I. kategórie (medzi vyspelé kapitalistické krajiny). Verili sme v zajtrajšok. Nepáčil sa nám vtedajší dnešok a, samozrejme, minulosť. Keď sa objavila možnosť zmeniť spoločenský systém, tak sme to urobili. Zdalo sa nám, že s touto zmenou je automaticky spojený náš prechod do sveta prvej kategórie. Akékoľvek pochybnosti o tom, že to môže byť pádom až do tretieho sveta, teda medzi rozvojové krajiny, sme si nepripúšťali.
Všetci sme prežili veľkú traumu. Jej podstata je v tektonickom zlome -- revolučnom prechode od paternalitistického spoločenského zriadenia a plánovanej ekonomiky k všeobecnej slobode. Nepoznali sme ju a nezvykli sme si ešte na ňu. Nepoznali sme ani pocit vnútornej slobody a slobody vzťahu k inému. Vtedy vzniká viac-menej všade polovičná alebo čiastočná anarchia. V tej polovičnej vždy víťazia silní (agresívnejší ?), aj keď ich nie je mnoho.
To, že v súčasnosti v strednej a východnej Európe sa výrazne posilňujú pozície ľavice, alebo ak chcete socialistov a nacionalistov, je pochopiteľné. Ľudia kedysi verili, že len liberálna cesta je najlepšia -- čím menej bude v spoločnosti štátu, tým lepšie pre ľudí. Ukázalo sa, že to tak nie je. Mnohí prognostici navyše predpokladali ľahký prechod do sveta I. triedy preto, lebo máme vyspelú kultúru, zdravotníctvo a školstvo. Sprievodným javom transformácie spoločnosti a ekonomiky je však práve ich deštrukcia -- víťazí divoký kapitalizmus.
Príchod ľavice k moci je spôsobený tým, že ľudia sú už unavení z permanentných zmien a reforiem. Vravia si jednoduché vety: Liberálne teórie hovoria o tom, že existuje len sloboda! O všetkom rozhoduje len hra trhu! Vyhráva silnejší! Kto sa (aspoň verbálne) snaží najviac pozornosti venovať spoločnosti ako celku ? Socialisti a nacionalisti! Liberáli nás podviedli a oklamali!
Na druhej strane netreba zabúdať, že politické sily, ktoré sa dostávajú v strednej Európe do vlád, nemôžu robiť, čo sa im zachce. Sú totiž súčasťou Európskej únie a tá vytvára aj pre nich rámce, ktoré nemôžu prekročiť.
V bývalom Sovietskom zväze z ideologických dôvodov sa o existencii strednej triedy nehovorilo, ale fakticky jestvovala. Síce socialistického typu, ale bola. Z rôznych príčin ju neskôr deštruovali či sa rozpadla. Teraz v spoločnosti chýba. Súčasťou masívnej neprítomnosti strednej triedy je veľká polarizácia v príjmoch. Výraznejšie sa prejavuje v bývalých štátoch ZSSR než v strednej Európe, lebo tam už boli určité tradície kapitalistického vývoja.
Výsledky volieb sú, samozrejme, reakciou na reformy. Je to prehra reforiem? Ak áno, prečo? Každé sociálno-trhové hospodárstvo by malo mať oporu v strednej triede. Stredne majetná trieda by mala mať dvojtretinový podiel na celkovom počte obyvateľov. Táto trieda akumuluje a uchováva nielen hmotné, ale i duchovné bohatstvo spoločnosti. Výsledkom niektorých reforiem však bolo zmenšovanie jej podielu na ekonomických aktivitách a nepriniesli efektívny rast jej významu. Zmeny v strednej a východnej Európe by sa mali v budúcnosti uberať teda tak, aby zasiahli čo najširšie vrstvy obyvateľstva a pomohli znovuzrodeniu práve strednej vrstvy, ktorá je oporou každej spoločnosti.
Autor je riaditeľom Ekonomického ústavu Ruskej akadémie vied a garantom štúdia ekonómie na Bratislavskej vysokej škole práva