Na štatistickom úrade sa včera hovorilo o tom, ako sa má ekonomika a ľudia. Scenár bol podobný ako pred troma mesiacmi. Štatistici boli včera prakticky jediní, ktorí v mori informácií priniesli niečo pozitívne.
Potešujúca správa číslo jeden: rastie všetko čo by malo - ekonomika, platy, zamestnanosť. Ľudia utrácajú čoraz viac, stúpajú zisky firiem, realitou sa stáva investičný boom. Boli to práve investície, ktoré v prvom polroku poskočili medziročne takmer o desatinu. Aj preto si slovenská ekonomika naďalej udržiava najrýchlejší rast vo vyšehradskom regióne. Už niekoľko mesiacov je nad piatimi percentami, čím sa nemôže pochváliť žiaden zo susedných štátov. Pravda, až na Ukrajinu. Tá je však v nižšej lige. Porovnávať sa s ňou nie je fér.
Potešujúca správa číslo dva: Klesá, čo klesať má. Nezamestnanosť už tento rok nehrozí dvadsiatimi percentami ako vlani. Od čiernej hranice ju oddeľujú takmer štyri percentá. Ani inflácia nepoškuľuje po dvojciferných číslach. Napriek dráme na trhu s ropou, sa tento rok po prvýkrát v histórii Slovenska dostane ročná inflácia pod tri percentá. Ak by sa naplnil katastrofický scenár a cena "čierneho zlata" vystúpi k sto dolárom za barel, inflácia by stúpla o percentuálny bod, čo rast reálnych platov neohrozí. Takže zatiaľ je to v pohode.
Kde sa nachádza koreň opakujúcich sa dobrých zvestí štatistikov? Hoci to opoziční politici nepočúvajú veľmi radi, odpoveď znie, že ekonomike sa skutočne darí. Prieskumy hovoria, že aj ľudia si to pomaly začínajú pripúšťať. Penzisti po dlhom pôste konečne nemusia do svojich peňaženiek načierať hlbšie. Príjmy zamestnaných stúpajú rýchlejšie ako inflácia. Platy nerastú len v Bratislave, ale po celom Slovensku, a nie iba vo finančnom sektore, ale aj v ostatných.
Apropo, platy. Je to síce otrepané, ale... Pred siedmimi rokmi premiér Mikuláš Dzurinda, vtedy ešte ako opozičný líder, hovoril o dvojnásobnom zvýšení platov. Sám vedel, že to za jedno volebné obdobie stihnúť nemôže. Ani za dve. Od roku 1998 nominálne mzdy (čísla na výplatnej páske) stúpli asi o 60 percent. Reálne zhruba o tri percentá. No, dvojnásobok to nie je. Treba si ešte niekoľko volebných období počkať. V každom prípade je však situácia v ekonomike i platoch oveľa lepšia, ako sme to mohli v zlomovom roku 1998, keď sa po rokoch mečiarizmu lámala novodobá "železná" opona, očakávať.
StoryEditor