Hodnoty pod paľbou

Čoraz sledovanejšie programy reality šou na obrazovkách televízií (nielen komerčných) vyprodukovali aj čosi navyše: celospoločenskú diskusiu o hodnotách a vízii našej krajiny. Hoci sa súčasná politická reprezentácia enormne snaží vykresľovať budúcnosť Slovenska len a výlučne ako ekonomickú kategóriu súvisiacu s hospodárskym rozvojom, televízie dennodenne nastavujú našej prítomnosti iné zrkadlo. Osvedčený a na celom svete obľúbený programový formát, keď milióny divákov sledujú niekoľko "vyvolených" jednotlivcov uzavretých v priestore rafinovane naaranžovanej "domácnosti", kde žijú svoj "všedný" život pod neúprosným drobnohľadom všadeprítomných kamier, je síce zábavným produktom, ale i správou o stave spoločnosti. Televízna diagnóza nehovorí iba o fetišoch bohatstva, mladosti, krásy a hedonizmu, ale nabáda aj k sociologickým rozborom a úvahám na tému hodnotovej orientácie, sexuality, lakomstva, vášne, depresie, psychoanalýzy... Protestná petičná iniciatíva Katolíckeho hnutia žien, vyzývajúca na zastavenie "jojkárskej" reality šou, rozšírila svoje protesty aj na podobný program TV Markíza Big Brother. Možno, keď verejnoprávna STV vo svojom formáte Superstar siahne ešte hlbšie do intímneho súkromia maloletých spevákov, zasiahne protest aj ju. A keď nastane chvíľa, že virtuálna reality šou načisto ovládne väčšinu tlačených médií, kritike sa nevyhnú ani ich vydavatelia.
Aj novozvolený podpredseda KDH pre médiá a vonkajšie pôsobenie Vladimír Palko na sobotňajšom sneme vládneho hnutia vstúpil do tejto diskusie s výhradou, že médiám chýba sebareflexia. Že formátmi reality šou vytvárajú živnú pôdu pre trestnú činnosť, súvisiacu s obchodovaním žien a drogami. Minister vnútra sa teší zo slobody médií, ale nie z glorifikovania hrabivosti. Nuž, je naozaj nezdravé, ak televízie učia, že peniazom treba obetovať všetko, ale rovnako škodlivé je, keď sa politici z tribún pokúšajú štylizovať do roly mravokárcov. Zakaždým, keď sa niekto, hoci aj s dobrým úmyslom utieka k ideológii, postavenej na presadzovaní svojich vízií, stáva zajatcom takejto ideológie. Hoci sú obavy zo súčasných ideálov slobody nabádajúcich k "necnostnému životu" v mravnom a kresťanskom zmysle opodstatnené, nemožno im čeliť žiadnou novou politicky presadzovanou hodnotovou diktatúrou. Morálna zodpovednosť komerčných médií za ich produkty je porovnateľná so zodpovednosťou vládnucich politikov. Keďže každý pokus o ideologickú cenzúru akokoľvek plytkých televíznych programov by v slobodnej spoločnosti vytvoril zárodky jej rozkladu, schodnejšou je cesta permanentnej kritickej diskusie. Prečo sa väčšina mladých ľudí v demokratických systémoch cíti stratená medzi hradbami byrokratického nevoľníctva? Prečo sa smejú tradičným hodnotám a uprednostňujú posielanie esemesiek svojim "vyvoleným" v televíznych klietkach? Prečo je štylizovaná hra na realitu znesiteľnejšia ako skutočnosť? Saša, jedna z vyradených obyvateľov vily pre Vyvolených, sa tvorcom projektu poďakovala takýmito slovami: "Je to úžasný pocit vedieť, že ste okolo nás." Neuveriteľné, no pravdivé: byť uväznený v područí televízneho štábu je krajšie, ako slobodne žiť svoj súkromný život. Zábava je bohatstvo, je viac ako kariéra, je úspechom, učí škola televíznej šou.
Keďže skutočný svet na rozdiel od reality šou nevymysleli elektronické médiá, nemožno ich obviňovať z rozkladu pravých hodnôt a spoločenskej morálky. Vyššiu mravnosť nenastolia ani budúci "mladí žurnalisti -- rebeli", ako to avizoval Vladimír Palko na sneme, rafinovanú plytkosť neporazí ani nevinná neskúsenosť. Otvorená, nezaujatá a nespolitizovaná diskusia o trvalejších hodnotách a vízii spravodlivejšieho života však môže byť prísľubom, že naša spoločnosť na zložitej ceste k úspechu a prosperite nezablúdi.