Minister financií ohlásil nový akčný plán na zlepšenie činnosti daňovej správy. V rámci snahy efektívne riešiť a eliminovať daňové úniky prichádza do úvahy viac alternatív. Pristaviť by som sa chcel pri jednom evidentnom probléme, ktorý má nádych dlhodobého trendu a je tak trochu verejným tajomstvom medzi tiežpodnikateľmi na Slovensku. O čo ide?
Za roky 1990 -- 2005 sa aj na Slovensku udomácnila jedna praktika najproblémovejších daňových subjektov. Ide o "vnútrozemskú daňovú migráciu" z miestnej príslušnosti jedného daňového úradu do miestnej príslušnosti druhého daňového úradu. Vzhľadom na to, že sieť 102 daňových úradov je neprimerane veľká a luxusná pre takú mikrokrajinu akou je Slovensko, zostáva pravdou, že existujú ešte rozdiely v razancii a účinnosti práce vybraných daňových úradov. Je to tak aj preto, že malý úrad (so 16 zamestnancami) má určite oveľa menšie kapacitné možnosti ako veľký (s 220 zamestnancami).
Ak ku 30. júnu 2005 eviduje naša krajina takmer pol milióna registrovaných podnikateľských subjektov, tak je jasné, že medzi tak veľkou skupinou sú nielen tí, ktorí si daňové povinnosti riadne plnia (prevažná väčšina), ale aj takí, ktorí nemajú záujem platiť a produkujú daňové úniky (tzv. tiežpodnikatelia a podnikavci).
Riskmanažment v práci daňových orgánov pokrýva viac prvkov a pilierov podľa rôznych ratingov a rozlišovacích klasifikácií. Medzi najrizikovejšie daňové subjekty patria častí migranti z jedného daňového úradu na druhý. Daňové úrady o týchto daňových subjektoch spravidla vedia a v spolupráci ich postupne eliminujú najmä odovzdávaním si poznatkov o "sťahujúcom" sa daňovníkovi z jednej lokality Slovenska do druhej.
Nosnou daňou národného hospodárstva štátu je v zdaňovacom období roku 2005 jednoznačne daň z pridanej hodnoty. Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa zmenil systém informačnej výmeny a kontroly DPH. Zvýšilo sa riziko karuselových (reťazcových, sieťových) podvodov na tejto dani s cieľom -- cez nastrčený článok siete podvodne odčerpať nadmerný odpočet DPH od štátu. K rôznym aktom vytvárania umelej "dymovej clony" a zastieracím procedúram patrí okrem cezhraničných obchodov aj migrovanie daňových subjektov z pôsobnosti jedného daňového úradu na iný.
Druhý zo siedmich cieľov Strategického plánu Daňového riaditeľstva SR na roky 2004 -- 2008 má ambíciu znížiť aj daňové úniky a daňové nedoplatky. Dá sa to docieliť najmä vhodnou kombináciou kontroly priebežnej a kontroly ex post (periodickej). Stratégia daňovej kontroly sa orientuje na také postupy a technológie, ktoré vhodným spôsobom dokážu účinne vytláčať daňové úniky z hospodárskeho prostredia. Čistenie prostredia pokračuje predovšetkým v dvoch smeroch -- jednak využitím neautomatizovaných postupov a procedúr a jednak automatizovaných technológií (napríklad elektronický audit, analytické softvéry k sieťovým podvodom, atď.).
Migráciu daňových subjektov na Slovensku analyzujeme čoraz intenzívnejšie. Dobrou radou zostáva -- oplatí sa zaplatiť nízke dane a neuchyľovať sa k daňovým podvodom. Ich odhalenie je pre skúsených profesionálov len otázkou času, pričom lievik sa neustále zužuje.
Autor je námestník pre kontrolu daní a daňovú exekúciu Daňového riaditeľstva SR.