Alibistická privatizácia burzy

Akcionári bratislavskej burzy súhlasia, aby sa centrálny depozitár cenných papierov vložil do majetku burzy. Svojím rozhodnutím tak naštartovali projekt, ktorý má viesť k spojeniu burzy a centrálneho depozitára a k neskoršej úplnej privatizácii burzy. Vznikol pred necelými dvoma rokmi na ministerstve financií. Ministerstvo sa tak snaží riešiť predchádzajúci zlý postup pri budovaní základných inštitúcií kapitálového trhu.
Po vložení majetku depozitára do majetku burzy sa o hodnotu tohto majetku zvýši základné imanie burzy. Akcie z tohto zvýšenia dostane Fond národného majetku. Ten sa tak stane takmer so 75 percentami akcií najväčším akcionárom burzy a ponúkne svoje akcie na predaj vo verejnom medzinárodnom tendri. Súčasní akcionári burzy by v tomto tendri mali mať predkupné právo. Až tento druhý krok viac napovie o budúcnosti burzy a slovenského kapitálového trhu.
Zvýšením základného imania burzy sa všetkým akcionárom burzy -- okrem FNM -- znížia ich podiely v akcionárskej štruktúre. Privátni akcionári tento zámer štátu v piatok odobrili. Či budú mať záujem aj o akcie burzy, ktoré v budúcnosti ponúkne Fond národného majetku, ostáva otvorenou otázkou. Veď kto by mal záujem o akcie spoločnosti, ktorej výnosy dnes z veľkej časti tvoria iné činnosti ako je obchodovanie s cennými papiermi. Navyše, jej budúcnosť len málokto z odborníkov na kapitálovom trhu vidí v svetlých farbách. Už dnes možno predpokladať, že dopyt zo strany záujemcov nebude vysoký a cena ponúkaná za akcie burzy nízka. Zárobok štátu tu nie je podstatný. Podstatnejším efektom, ktorý sa od spojenia depozitára s burzou a jej úplnej privatizácie očakáva, je oživenie obchodovania s cennými papiermi na Slovensku. Aj o naplnení tohto zámeru však možno už dnes pochybovať.
S depozitárom dostane burza aj všetky problémy, ktoré sa s touto inštitúciou spájajú už od kupónovej privatizácie. Je tu milión dvestotisíc takzvaných starých účtov bývalých účastníkov kupónovej privatizácie. Ich počet výraznejšie neklesá a ich správa je nákladná. Dostane aj zbabranú -- legislatívne aj technicky -- dvojstupňovú evidenciu majiteľov cenných papierov v centrálnom depozitári. Do riešenia problémov spojených s depozitárom sa nebude môcť pustiť rázne už od včlenenia depozitára do spoločného podniku, lebo pôvodný -- už spomínaný projekt z ministerstva financií -- nepočítal z predčasnými parlamentnými voľbami a s oddialením tendra na privatizáciu akcií z majetku Fondu národného majetku. Fond tak ostane na dlhšie obdobie najväčším akcionárom burzy a vzhľadom na svoju dočasnosť určite nebude riešiť koncepčné problémy. Čas beží a hrá proti rozvoju kapitálového trhu.
Burzy v okolitých stredoeurópskych krajinách sú dnes v nebývalom rozkvete a všeobecne sa očakáva ich rozvoj. Na Slovensku je všetko inak. Najreformnejšia slovenská vláda od rozdelenia Československa svojimi reformami kapitálovému trhu nepomohla. Ani aproximácia práva s právom Európskej únie v oblasti kapitálového trhu sa jej nevydarila a už teraz sa musia riešiť chyby. Naštartované začlenenie depozitára pod burzu a jeho privatizácia spoločne s burzou, je po zámeroch, ktoré vláda vkladala do budovania depozitára v minulosti, len alibistickým gestom s neistou budúcnosťou.