Prémia a stabilita

Stavebné sporiteľne viac ako desaťročie tvrdia, že ich najväčšie prianie je stabilita podmienok stavebného sporenia, najmä prideľovania štátnej prémie. Zmeny absolútnej výšky prémie a stanovenie podielu pri optimálnom ročnom vklade -- vymeriavacom základe -- boli prakticky každoročne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu konfliktným momentom. Pripomeňme, že stavebné sporenie sa v roku 1992 začínalo s prémiou 6 000 korún a 40-percentným podielom, čiže stačilo na ňu ročne nasporiť 15-tisíc. Tento rok treba na plnú prémiu 2 500 korún vložiť niečo vyše 17-tisíc.
Každoročnému naťahovaniu mal urobiť koniec vzorec, ktorý určil výšku štátnej prémie na nasledujúci rok. Sotvakto pred rokom predpokladal, že do vzorca sa bude zasahovať tak skoro. Stalo sa. Novela zákona o stavebnom sporení, ktorú pri schvaľovaní rozpočtu verejných financií na roky 2006 -- 2008 avizoval minister financií Ivan Mikloš, by mala znížiť jednopercentné zvýhodnenie stavebného sporenia oproti štátnym dlhopisom. To by znamenalo zvýšiť optimálny vklad na plnú prémiu na takmer 31-tisíc korún. Zároveň sa má absolútna výška prémie znížiť o päťstovku, na 2 000 korún.
Je prirodzené, že sa hľadajú možnosti úspor. Stavebné sporenie často býva na rane a argumentuje sa privysokým zhodnotením vkladov oproti porovnateľným produktom. Nie je to celkom korektný argument, lebo zhodnotenie sa dosahuje len pri určitom optimálnom ročnom vklade, nad ním miera zhodnotenia klesá. Viazanie je dlhodobé a fond stavebného sporenia ide na bohumilý účel -- na financovanie bytovej výstavby. Tam sa dočasne umiestňujú aj peniaze tzv. priateľských sporiteľov, ktorí si po ukončení cyklu neberú úver, ale nasporené, mierne zúročené peniaze si spolu so štátnou prémiou vyberú.
Na druhej strane je pravda, že aj v krajinách, kde sa stavebné sporenie zrodilo a najlepšie prosperuje -- v Nemecku a Rakúsku -- sa štátna prémia stala postupne zanedbateľná. Najväčšia výhoda nie je tak v dlhodobom zhodnocovaní peňazí, na to sú iné produkty, ale prístupný a výhodný úver. Ďalší, nie bezvýznamný benefit pre nemeckého stavebného sporiteľa, o ktorý sa stará štát, sú daňové úľavy. Toto u nás neprichádza do úvahy. No tendencia na znižovanie štátnej prémie je jasná a nemožno sa čudovať, že touto cestou sa vyberá aj slovenská vláda.
Avšak späť k stabilite. Vlády ju sľubovali, ale často neodolali pokušeniu pomôcť si na výdavkovej strane rozpočtu. Skutočne by sa mali podmienky spevniť, aby sa prinajmenšom šesť rokov, teda jeden cyklus, nemenili, aby sporiteľ vedel, do čoho ide a ako z toho vyjde. Ide nielen o nejakú tú päťstovku, ale o princíp, ktorý by medzi štátom, inštitúciou a občanom mal platiť.
Závery o konečných číslach na budúci rok ešte robiť nemožno. Stavebné sporiteľne už viackrát ukázali, že vedia zákonodarcom v pravej chvíli účinne prehovoriť do duše.