Dnes sa zameriam na spôsob, akým tlač, najmä americká, informuje o riadení štátu. Zoberme si marcový editorial šéfa úvodníkov denníka Washington Post Freda Hiatta, v ktorom sa mierne a neúplne ospravedlňuje za to, akým spôsobom denník informoval o Bushovej administratíve a ako ju hodnotil.
"Položili sme také otázky, ako či Bushova administratíva náležite premyslela navrhované dobrodružstvo v Iraku," napísal Hiatt, "ale nie s dostatočnou silou." Inými slovami, Hiatt vidí u seba a svojej organizácie chybu v tom, že povedali, čo bolo potrebné, ale nehovorili to dosť nahlas.
Ďalej : komentár bývalého editora New York Times Maxa Frankela o tom, aké je washingtonské prostredie mediálnych únikov zdravé, lebo "väčšina spravodajcov... úniky iba lenivo nereprodukuje". Naopak, "využívajú ich ako nástroj na vydobytie ďalších tajných informácií", to znamená na dohľad nad vládou. Systém je síce možno "povrchný a spôsobuje zmätky", ale "tolerancia nemiestnych únikov z vlády (informujúcich zavádzajúcim spôsobom) je cena, ktorú spoločnosť musí platiť za to, že získa zásadné úniky o vláde".
Teda tam, kde Hiatt vidí tím reportérov, ktorí boli pri kontrole Bushovej administratívy až priveľmi zbabelí, vidí Frankel novinársku obec, kde nedbalý a chaotický proces robí uspokojivú prácu.
V lete 2000 som sa začal pýtať republikánov ako veľmi ich znepokojuje, že ich prezidentský kandidát George W. Bush jednoducho na funkciu nestačí. Nijako zvlášť nás to netrápi, odpovedali mi, že Bush je na človeka, ktorý sa usiluje o najmocnejší úrad na svete, nedostatočne informovaný a nezvyčajne ľahostajný.
Pozri sa, ako sa Bush správal ako predseda bejzbalového klubu Texas Rangers, nabádali ma. Bush nechal manažérov, aby mužstvo riadili, a odborníkov na financie, aby sa starali o biznis. On svoj čas venoval tomu, aby zaistil, že si politická koalícia podporujúca Texas Rangers uchová stabilitu. Bush pozná svoje silné a slabé stránky, vraveli mi. Zameria sa na to, aby bol americkou kráľovnou Alžbetou II., a nechá ľudí, ako je Colin Powell a Paul O#145#Neill, aby sa stali americkým Tonym Blairom a Gordonom Brownom.
Už v lete 2001 začalo byť jasné, že sa niečo pokazilo. Vtedy už Bush odmietol rady k témam životného prostredia, fiškálnej politiky, rady o dôležitosti ďalšieho tlaku na rokovanie medzi Izraelom a Palestínou a - ako sme sa dozvedeli neskôr - rady o význame protiteroristických opatrení.
Z rozhovorov s ľuďmi prijatými na nižšie posty v administratíve, ich priateľmi a priateľmi ich priateľov vzišiel podivný obraz Busha. Nebol len zle informovaný, ale aj lenivý: trval na tom, že zostane zle informovaný. Nebol iba ľahostajný, ale aj arogantný: trval na tom, že bude neinformovane rozhodovať, a tak robil rozhodnutia, ktoré boli v zásadne náhodné. A bol tvrdohlavý: keď sa pre niečo rozhodol - aj keď alebo najmä keď išlo o niečo nápadne nesprávne či hlúpe - odmietal si to znovu premyslieť.
V lete 2001 bol zostavený vzorec, ktorý britského pozorovateľa Daniela Daviesa priviedol k otázke, či existuje nejaká politika Bushovej administratívy aspoň stredného významu, ktorá by nebola úplne zbabraná. Keby ste sa však spoliehali na Washington Post alebo na New York Times, videli by ste to len veľmi ťažko. Dnes je všeobecne prijímaným faktom, že tým najvľúdnejším, čo o Bushovej administratíve môžete povedať, je, že je vonkoncom neschopná, čo je postoj, ktorý si osvojila tvrdá línia Bushových priaznivcov, ako je časopis National Review a komentátor Robert Novak.
Prečo americká novinárska obec nereferovala o Bushovej administratíve náležite počas jej prvých piatich rokov v úrade? To skutočne neviem. Viem však , že svet si nemôže dovoliť znovu sa ako na zdroj informácií spoliehať na americkú tlač: oklameš ma raz, tvoja hanba; oklameš ma dvakrát, moja hanba. Obraciam sa teda na tých z vás, čo pracujete pre noviny, rozhlasové a televízne stanice mimo Spojených štátov: ste to vy, u koho my - vrátane tých, čo sme v Amerike - musíme hľadať, aby sme zistili, čo robí naša vlastná vláda.
Copyright: Project Syndicate, 2007. www.project-syndicate.org
J. Bradford DeLong, profesor ekonómie, University of California, Berkeley, autor bol asistentom ministra financií USA v rokoch 1991 - 1999