Ničivý hurikán Katrina zanechal za sebou spustošenie amerických brehov Mexického zálivu a predovšetkým štátu Louisiana. Takmer úplne musel byť evakuovaný New Orleans a ustrnula ťažba a preprava ropy v celom zálive. Dovtedajšie prudké zvyšovanie cien čierneho zlata dostalo nový impulz, a to núti svetové hospodárske a politické kruhy hľadať riešenia.
Už pred hurikánom boli ropné trhy preťažené náporom dopytu, s ktorým sotva držala krok ponuková strana rovnice. Hlavný tlak sa sústreďoval na Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) kontrolujúcu približne tretinu svetového trhu. Nemusí sa to zdať veľa, najmä v porovnaní s érou najväčšej slávy OPEC-u v 70. rokoch, keď držal v šachu celý priemyselný svet, ale aj tak zostáva tento kartel kľúčovým hráčom v globálnej ekonomike.
Sezóna hurikánov trvá na juhovýchode USA každoročne päť mesiacov a nezvykne zanechávať vážnejší účinok na chode hospodárstva celých Spojených štátov. Katrina sa postarala o výnimku, keď si vyvŕšila hnev na metropolitnej oblasti New Orleans. Túto turistickú mekku juhu USA treba vidieť aj ako dopravný a prekladiskový uzol na severojužnej osi. V USA ju tvorí strategicky dôležitá dopravná tepna rieky Mississippi. Cez New Orleans prechádza nemalá časť obchodu medzi Severnou a Južnou Amerikou. Vyúsťujú sem trasy ropných tankerov z Venezuely a Ekvádoru a keď prístavy na delte Mississippi neprijímajú plavidlá, nastáva vážny problém.
Jeho rozmery treba rozšíriť o výpadový faktor ťažby a prepravy ropy v Mexickom zálive. Tamojšia ťažba tvorí asi štvrtinu celkovej produkcie USA. Bezprostredne po doznení náporov Katriny zostala schopná ťažby iba desatina vrtných veží. Počet znovu sprevádzkovaných postupne stúpa a v súčasnosti sú schopné výkonu asi dve tretiny, ale to ešte veľa neznamená. Ropa sa musí dopraviť do rafinérií a tie, ktoré ležia na spustošenom pobreží, zostávajú naďalej ochromené.
Spojené štáty boli nútené nakupovať chýbajúcu ropu na rotterdamskom a iných trhoch, a tie sa potácali v neistote. Utíšilo ju uvoľnenie strategických rezerv USA a väčšiny členov EÚ, ale tým sa dráma nekončí. Na ťahu je teraz OPEC, ktorého predstavitelia sa zídu v pondelok vo Viedni, aby sa dohodli na nových stropoch pri ťažbe ropy.
K zvyšovaniu produkcie sa viacerí členovia kartelu stavajú veľmi opatrne. V konzervatívnom krídle sa často profiluje Irán, ktorý vedie s USA politický konflikt od roku 1979. Spojené štáty udržujú voči Iránu obchodné embargo a Teherán má vzhľadom na spor s Washingtonom v otázkach iránskeho jadrového programu len mizivú nádej na skoré zrušenie amerických sankcií. Keď Irán nečakane ponúkol USA začiatkom septembra dodávky 20 miliónov barelov ropy na pokrytie výpadku americkej ťažby v Mexickom zálive, Biely dom sa zháčil a iránsky medový motúz neprijal, pretože by ho viazal na odvolanie embarga.
Dá sa preto očakávať, že iránski delegáti budú v pondelok vo Viedni brzdiť prílišnú ústretovosť OPEC-u voči západným odberateľom. Aj klesajúce ceny ropy podnietia OPEC na pozorné úvahy, do akej miery a akým spôsobom sa má pomôcť Západu prekonať terajšie krízové obdobie. Saudská Arábia nedávno sľúbila cenové zľavy pre amerických a európskych odberateľov.
Čo však z toho, keď najslabším ohnivkom reťazca zostávajú kapacity rafinérií v USA, EÚ a inde vo svete. Prirátajme nenásytný smäd dynamickej čínskej a indickej ekonomiky po rope a zbadáme pred sebou múr slepej uličky a na ňom veľké varovné písmeno A. Nabáda na alternatívy.
StoryEditor