Prezident USA George W. Bush presviedčal niekoľko rokov Američanov, že ich krajina je v stave vojny. Nepriateľom je svetový terorizmus a vláda si nemôže dovoliť taký luxus ako dôsledné dodržiavanie všetkých právnych noriem v rozsahu stanovenom pre mierové časy. Novembrové kongresové voľby však prinútili Biely dom prehodnocovať svoje správanie.
V známej afére okolo tajného programu kontrolovania e-mailov, faxov a telefonátov Američanov podozrivých z podpory či spolupráce s Al-Kajdou v zahraničí urobil prezident náhly obrat. Ústami ministra spravodlivosti Alberta Gonzalesa oboznámil nový Kongres, v ktorom majú väčšinu demokrati, so zámerom obnoviť pôvodný zákonný rámec kontroly elektronickej komunikácie amerických občanov s podozrivými osobami v zahraničí.
Ak si bude chcieť Národná bezpečnostná agentúra (NSA) posvietiť na Američanov podozrivých z napojenia na Al-Kajdu, bude tak smieť urobiť so súhlasom osobitného súdu Foreign Intelligence Surveillance Court (FISC). Presne tak, ako ju na to splnomocnil zákon o sledovaní zahraničnej rozviedky (FISA). Ten vstúpil do platnosti v roku 1978 a mal slúžiť ako záruka proti porušovaniu občianskych slobôd počas vojny vo Vietname.
Prijatie FISA si vyžiadalo založenie osobitného súdu FISC. Prezident Bush po 11. septembri 2001 usúdil, že činnosť tejto mimoriadnej právnej inštitúcia bola priveľmi pomalá, ťažkopádna a nepružná. Kým sa vraj rozhýbala k činu, mohlo byť neskoro. Vláda nepriamo spochybňovala aj schopnosť príslušných sudcov vnímať súvislosti a závažnosť celkovej hrozby, ktorú môžu predstavovať pre bezpečnosť Spojených štátov niektorí na pohľad nenápadní a neškodní jednotlivci. Po odhalení denníkom New York Times v decembri 2005 Biely dom vlani pripustil existenciu tajného programu Terrorist Surveillance Program a pokúšal sa verejne obhajovať jeho existenciu.
NSA má technické kapacity filtrovať všetku elektronickú komunikáciu Američanov so zahraničím i vnútri USA. Demokratické právne ochranné mechanizmy však bránili bezpečnostným zložkám vyhodnocovať ju a profilovať občanov. Povolenia sa poskytovali len po súdnych rozhodnutiach. To platilo vo všetkých vyspelých demokraciách sveta, ale iba v zásade. Vojna proti terorizmu poskytla bezpečnostným zložkám i v krajinách s najvyspelejšou demokraciou neodolateľné príležitosti na využívanie informačnej technológie. Výsledkom je väčšinový dojem, že vlády k nim pristupujú, akoby boli všetci podozriví. To pôsobí na občanov ako opak právnej praxe prezumpcie neviny.
Zdá sa však, že demokracia v USA nestráca na regeneračnej schopnosti. Už vlani v auguste nariadila federálna sudkyňa v Detroite zastaviť spomínaný tajný program odpočúvania. Vláda sa odvolala, natiahla čas, program medzitým bežal, ale po víťazstve Demokratickej strany v novembrových kongresových voľbách sa situácia začala viditeľne meniť.
Vyzerá to, že prezident ustupuje. Súhlasí s obnovením plnej autority FISC a na prvý pohľad by sa mohlo hovoriť o obrate k lepšiemu. Uplynulá prax však varuje pred predčasným optimizmom. Minister spravodlivosti totiž informoval okrem iného o tom, že vláda sa dohodla s FISC o spružnení a zoštíhlení jeho činnosti. Inými slovami, FISC bude vraj rozhodovať o vydávaní povolení na odpočúvanie operatívnejšie, t. j. spôsobom, ktorý uspokojí exekutívu. Zostáva dúfať, že to nebude servilná kolaborácia, pretože tá by v konečnom dôsledku nepomohla nikomu.
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN