Ospravedlnenie zatiaľ nežiadajú

Organizácie zahraničných Maďarov a Svetový zväz Maďarov rozvírili v týchto dňoch diskusiu o odškodnení Maďarov na Slovensku za roky 1945 až 1948, keď na základe Benešových dekrétov prišli občania maďarskej národnosti o občianske práva a o majetky. Oficiálne miesta v Budapešti sa od tejto aktivity dištancujú. Gábor Bródy z maďarského ministerstva zahraničných vecí v tejto súvislosti upozornil, že vláda v Budapešti si uvedomuje, že ani Európska únia nemá záujem, aby sa rozjatrili staré rany medzi dvoma členskými štátmi.
Podľa politologičky Judith Hambergerovej dnes nie je možné Maďarom na Slovensku vrátiť majetky, ktoré im boli zhabané na základe Benešových dekrétov. Povedala, že platný reštitučný zákon na Slovensku neumožňuje vrátenie majetku, ktorý bol zhabaný pred rokom 1948. Bola by možná len určitá forma odškodnenia. Na to je podľa nej potrebná politická dohoda.
Maďarská verejnosť je už roky účinne masírovaná politikmi, ktorí v historických súvislostiach vyzdvihujú len fakt, že Maďarsko po prvej svetovej vojne stratilo značnú časť svojho územia a niekoľko miliónov Maďarov sa stalo občanmi iných štátov. Maďarskí politici to označujú za nespravodlivosť. Zabúdajú pritom, že Maďarsko v 20. storočí stálo vo svetových vojnách dvakrát na strane porazených, a to sa logicky odzrkadlilo na povojnovej situácii. Maďarská verejnosť je však naďalej manipulovaná teóriou historickej nespravodlivosti. Napríklad mimoparlamentná Strana maďarskej pravdy a života (MIÉP) známeho radikála Istvána Csurku otvorene žiada revíziu súčasných hraníc. Na politických akciách tejto strany sa pravidelne objavujú zástavy s mapou "Veľkého Maďarska". MIÉP je však v súčasnosti na okraji politickej scény a voličská podpora tento strany nedosahuje ani päť percent.
Opozičný FIDESZ expremiéra Viktora Orbána má menej radikálny slovník, ale otázka zahraničných Maďarov a tzv. spájanie maďarského národa ponad súčasné hranice je stále obľúbenou témou politikov FIDESZ.
Maďarská vláda premiéra Ferenca Gyurcsánya je v tejto otázke pod určitým tlakom opozície a časti maďarskej verejnosti. Expremiér Orbán a jeho FIDESZ označuje súčasnú socialisticko-liberálnu koalíciu za "protinárodnú", ktorá dostatočne nechráni záujmy maďarského národa. Tento tlak zosilnel minulý rok, keď Svetový zväz Maďarov inicioval referendum o udelení dvojitého občianstva Maďarom žijúcim v susedných štátoch. Vládna koalícia bola zásadne proti a voliči nakoniec myšlienku dvojitého občianstva odmietli. Vzápätí premiér Gyurcsány podporil myšlienku vytvárania autonómií na územiach, kde žije maďarská menšina. To je jasný dôkaz, že vládna koalícia nechce stratiť voličov, ktorí preferujú národnú otázku. Parlamentné voľby v Maďarsku budú v roku 2006 a národná otázka určite zohrá v predvolebnej kampani významnú úlohu.
Predovšetkým Orbánov FIDESZ sa snaží v maximálnej miere hrať na národnú strunu. Spolupracuje s radikálnymi maďarskými politikmi v susedných štátoch. Táto činnosť napríklad v Rumunsku spôsobila rozbitie jednotného Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku. Aj Strana maďarskej koalície na Slovensku je nespokojná s politikou súčasnej vlády v Budapešti vo vzťahu k zahraničným Maďarom. Vyčíta jej predovšetkým predkladanie niektorých návrhov bez predošlej konzultácie so zahraničnými Maďarmi. Aj odmietavé stanovisko budapeštianskej vlády k dvojitému občianstvu spôsobilo určité ochladenie vzťahov. To spôsobuje čoraz jasnejší príklon SMK k FIDESZ. Výsledky parlamentných volieb v roku 2006 do značnej miery ovplyvnia politiku Budapešti vo vzťahu k zahraničným Maďarom. Od toho sa budú odvíjať aj vzťahy Maďarska so susednými štátmi.