Takmer v hodine dvanástej predložila skupina poslancov zložená zo zástupcov politického spektra v NR SR návrh ústavného zákona s názvom "o zriadení a činnosti Výboru NR SR na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu".
Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) ako ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany utajovaných skutočností a šifrovej služby začal pôsobiť v novembri 2001. Bližšie podmienky utajovaných skutočností a ochrany práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb určil zákon č. 215/2004 Z. z. Okrem iného upravil dovtedy neexistujúcu možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu NBÚ vo veci nevydania osvedčenia na oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami, ako aj proti rozhodnutiu, ktorým sa takéto osvedčenie zrušilo. Za odvolací orgán proti rozhodnutiu NBÚ ustanovil odvolaciu komisiu zriadenú v rámci NR SR, a to z poslancov parlamentu. Už v čase prijatia tohto riešenia odvolacieho orgánu v tlači a v odbornej literatúre vznikli pochybnosti o správnosti tohto riešenia.
Kritika úpravy odvolacieho konania vychádzala z princípu ústavného trojdelenia štátnej moci a Ústavy SR, ktorá štátnu moc členení na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Na realizáciu každej z nich sú zriaďované príslušné štátne orgány, a to orgány štátnej moci, orgány verejnej správy a súdne orgány. Z Ústavy SR jasne vyplýva kompetencia štátnych orgánov realizujúcich výkon tej-ktorej moci. Kompetencia NR SR je v ústave vymedzená v čl. 86, a to príkladne, avšak tak, že sú podchytené druhovo základné aktivity zákonodarnej moci. Pre individuálnu rozhodovaciu činnosť parlamentu o právach, povinnostiach a oprávnených záujmoch fyzických osôb (právnických osôb) v ústave niet ústavného základu. História kontinentálneho parlamentarizmu nepozná prípady, v ktorých by orgán parlamentu mal postavenie odvolacieho orgánu (t. j. správneho orgánu) vo vzťahu k individuálnemu rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, resp. orgánu, ktorý v tejto pozícii rozhodoval.
Zamietnuté boli aj názory odôvodňujúce odvolaciu komisiu pri NR SR rokovacím poriadkom NR SR, podľa ktorého si výbory NR SR môžu zriaďovať rôzne komisie s tým, že možno zriadiť aj odvolaciu komisiu proti rozhodnutiu NBÚ. Toto zdôvodnenie však kríva na obe nohy, lebo komisie zriaďované podľa rokovacieho poriadku môžu byť iba pomocné (poradné) orgány, zatiaľ čo rozhodnutia odvolacej komisie sú konštitutívne právne akty, aké môže vydávať iba orgán s rozhodovacou kompetenciou. Napriek výhradám parlament zákon v navrhovanom znení prijal.
Generálny prokurátor zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností napadol na Ústavnom súde SR. Ten 19. októbra 2005 odvolacie konanie proti rozhodnutiu NBÚ ako protiústavné zrušil. Tým nastala dnešná situácia, že fyzické osoby a právnické osoby síce majú právo odvolať sa proti spomenutým rozhodnutiam NBÚ, avšak dnes neexistuje orgán, ktorý by ich odvolanie vybavil.
Riešiť sa to podujala skupina poslancov NR SR, ktorá predložila spomínaný návrh ústavného zákona spolu s návrhom vykonávacieho zákona. V nich sa opätovne odvolacie konanie presúva na NR SR, resp. jeho výbor zložený z poslancov NR SR. Parlament sa opätovne zmocňuje na individuálnu rozhodovaciu činnosť, ktorá v zmysle trojdelenia štátnej moci NR SR neprislúcha. Navyše sa týmto ústavným zákonom do Ústavy SR dostáva úprava takých čiastkových otázok, aké do ústavy nepatria (napr. riešenie pôsobnosti zákona o správnom konaní). Zvolený variant riešenia odvolacieho orgánu proti rozhodnutiu NBÚ v návrhu ústavného zákona, ako aj návrhu vykonávacieho zákona, je najhorší variant z možných riešení. Ostáva preto otázne, či získa v parlamente podporu deväťdesiatich hlasov. Moju podporu rozhodne nezíska.
Autorka je poslankyňou NR SR za ĽS-HZDS.