Následky, ktoré nesú Spojené štáty za inváziu do Iraku, sa prenášajú ďaleko za ohnisko konfliktu. Diplomatické otrasy badať aj na juhovýchodnom konci ázijského kontinentu. Rovnováhu síl tam zabezpečuje aktívna účasť USA na búrlivom vývoji v rozsiahlom regióne, v ktorom rastie vplyv Číny.
Oslabovanie postavenia tristomiliónových Spojených štátov je tam očakávané úmerne s rastom hospodárskej a vojenskej moci vyše štvornásobne ľudnatejšej Číny. Prechyľovanie veľmocenských váh má logický začiatok v bezprostrednom okolí Ríše stredu. Tak, ako považujú USA Karibik i celú západnú hemisféru za svoj "zadný dvor", alebo ako označuje Rusko susedné štáty za "blízke zahraničie", tak i Čína vníma svoje geografické okolie ako svoju zónu vplyvu, aj keď o tom nehovorí.
Problémy, na ktoré Peking naráža u susedov, sú ich historické skúsenosti a obavy zo závislosti od Ríše stredu. Najcitlivejšie to vníma azda Japonsko, ktoré v XX. storočí napadlo a okupovalo časť čínskeho územia, páchalo genocídu a dodnes sa nevyrovnalo so svojimi vojnovými zločinmi tak dôsledne ako Nemecko. Napätie sa udržiava nielen kvôli textom v učebniciach dejepisu, ale i takým krokom Tokia, ako tohtomesačné povolenie japonskej firme Teikoku Oil ťažiť zemný plyn v teritoriálne spornej oblasti Východočínskeho mora. O výbušnosti taiwanského problému ani nehovoriac.
Čína bola vlani siedmou najsilnejšou ekonomikou sveta a len o vlások zaostávala za šiestym Talianskom. Ako s globálnym súperom s ňou ráta aj Európska únia a tie hlasy v nej, ktoré nabádajú na čo najhlbšiu integráciu dvadsaťpäťky. Podobne uvažujú členovia Združenia národov juhovýchodnej Ázie - ASEAN. Ich zoskupenie síce nevzniklo v roku 1967 so zámerom čeliť Číne a ani dnes si to nestanovuje za úlohu, ale jeho existencia ako bloku vytvára synergický obranný efekt.
Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová prekvapila počas minulotýždňovej cesty po juhovýchodnej Ázii členov ASEAN, keď potvrdila neúčasť na ministerskom zasadaní v laoskej metropole Vientiane. Záverečnou časťou rokovaní v dňoch 24. až 29. júla bude ázijsko-pacifická bezpečnostná konferencia. Jej usporiadateľom je Regionálne Fórum ASEAN, do ktorého patrí viacero ďalších štátov vrátane USA, EÚ, Ruska a Indie. Šéfka americkej diplomacie má byť v tých dňoch v Afrike a do Vientiane vyšle "iba" viceministra Roberta Zoellicka.
V Malajzii a inde počuť názory, že Washington prejavuje pokles záujmu o udržiavanie vojenskej dominantnosti v juhovýchodnej Ázii. Angažovanie sa v Iraku, v Afganistane a boj proti svetovému terorizmu ho údajne príliš vyčerpáva. Funkciu regionálneho hegemóna tak vraj začína prenechávať Číne. Washington kontruje argumentmi, že Riceová nemôže byť na dvoch miestach naraz, že Zoellick je skúsený a kompetentný, že Čínu netreba vidieť ako strašidlo, že Riceová rokovala tento mesiac v Číne, Japonsku, Malajzii a Južnej Kórei a že pomoc Afrike má tento rok prioritu. A na budúci rok? To sa uvidí.