Aproximácia rozumu

Nie je to tak dávno, čo sme počúvali z úst našich kompetentných právnych expertov o aproximácii práva. Nemám právnické vzdelanie, a preto si môžem dovoliť rozličným veciam jednoducho nerozumieť. A, ako som sa presvedčil, nerozumejú im ani ľudia v mojom okolí, ktorí tiež nie sú postihnutí duševnou nedostatočnosťou. Zrejme v mnohých smeroch usilovne prispôsobujeme naše právne normy, často však bez toho, aby sme sa našich kolegov v západnej Európe čokoľvek spýtali. Preto mi nejde do hlavy, prečo sa nepoobzeráme okolo seba napríklad na to, ako v iných krajinách, ktorým zvykneme hovoriť vyspelejšie, riešia otázku vyhlásenia štátneho smútku. Nie sme predsa sami na tejto planéte a nešťastia neobchádzajú žiadny štát či kontinent. Mnohé veci mechanicky a bez rozmýšľania preberáme, často dokonca podľa zásady, že čo nie je naše, to je dobré, no v tejto otázke sme zostali na polceste. Rovnako mi nie sú pochopiteľné neustále spory týkajúce sa poslaneckej imunity v prípade zavinenia dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu. To máme skutočne takých slabých právnych expertov, že nedokážu zrozumiteľne a jednoznačne povedať, že je to tak či inak? Zdá sa mi, a opäť zdôrazňujem, že nie som sám, že ešte pred aproximáciou práva by sme mali siahnuť po radikálnej aproximácii rozumu.