Zohľadniť reálne potreby rozvoja

Prof. Ladislav Javorčík, PhD., si zjavne nepreštudoval stanovisko Klubu 500 k zákonu o vede a technike. Inak by nemohol toto stanovisko označiť za egoistické. Klub 500 totiž neprotestuje, že štát financuje Slovenskú akadémiu vied a vysoké školy. Protestuje proti tomu, že na základe návrhu zákona sa majú brať značné prostriedky priemyselnému výskumu a vývoju, v prospech SAV a VŠ. Tým sa zásadne mení súčasný stav. Podnikateľskej obci ide iba o zachovanie podpory oboch zložiek.
Cieľom Klubu 500 je mať také legislatívne prostredie, ktoré bude garantovať, že dosiahnuté výsledky nebudú produkované len pre uspokojenie akademickej obce, ale prejavia sa vo väčšej miere vo zvýšení konkurenčnej schopnosti našej ekonomiky na domácom a hlavne na svetovom trhu, t. j. podpore tej časti výskumu, ktorá zabezpečuje svojimi výsledkami rozvoj našej ekonomiky.
Podnikatelia združení v klube preto žiadajú zrovnoprávnenie všetkých subjektov v navrhovanom zákone a nesúhlasia s myšlienkou samostatného zákona o inováciách určeného len pre podnikateľov. Nerovnosť postavenia štátneho, vysokoškolského a podnikateľského sektora výskumu vyplýva aj z predpokladaného nerovnomerného zastúpenia v orgánoch posudzujúcich, resp. rozhodujúcich o udelení finančnej podpory (Rada vlády pre vedu a techniku). Pre zaujímavosť: kým podnikateľský sektor sa na financovaní výskumu a vývoja podieľa už dnes 50 percentami a o niekoľko rokov sa má tento podiel zvýšiť na 75 percent, zastúpenie podnikateľskej sféry je v niektorých orgánoch vyjadrené nejasným slovom primerane, v iných tretinovým zastúpením!
Považujeme tiež za potrebné zabezpečiť, aby národný program rozvoja vedy a techniky a štátne programy výskumu a vývoja zohľadňovali reálne potreby rozvoja slovenskej ekonomiky a aby ich ciele boli v prvom rade orientované na implementáciu v slovenských subjektoch. Je totiž reálne riziko, že slovenský výskum bude produkovať riešenia bez praktickej realizácie, ktoré by skončili len v úrovni citácií, resp. teoretických záverov bez realizovateľnosti v praxi. Napr. momentálna aktivita SAV, ktorou bojuje za životné podmienky vojakov -- toto má byť aktivita národnej vedeckej inštitúcie? Financovanie SAV ako štátnej inštitúcie by sa nemalo neriešiť v zákone o štátnej podpore výskumu a vývoja, pretože SAV vykonáva výskum a vývoj na základe štátnych objednávok. Zákon by nemal riešiť ani otázky inštitúcií financovaných v plnej miere štátom, lebo potom nejde o podporu, ale o financovanie. Podporou by sa mal rozumieť príspevok poskytovaný subjektom, ktorých hlavným zdrojom financií nie je štátny rozpočet.
Zákon by mal vymedziť aj poskytovanie financií vysokým školám v rámci inštitucionálnej podpory. So začudovaním sme zaznamenali výrok prof. Javorčíka: "Je pomýlený názor Klubu 500, že univerzity sú v prvom rade vzdelávacími inštitúciami a ich financovanie by malo pokrývať najmä túto oblasť." Náš názor je, že financovanie výskumu na vysokých školách by sa malo vykonávať poskytnutím účelovej podpory na súťažnom základe.
Podnikatelia tiež nevidia dôvod, aby proklamovanou formou pri VŠ automaticky vznikali výskumné ústavy vykonávajúce výskumnú a vývojovú činnosť financovanú z inštitucionálnej podpory. Trváme na tom, že základným poslaním VŠ je pedagogická činnosť. Prečo by škola mala mať automaticky nárok na financovanie výskumu mimo rámca výučby? Bolo by vhodné, keby sa výskumné ústavy pri VŠ uchádzali o účelovú podporu.
Do zákona treba doplniť podiel spolufinancovania zo zdrojov žiadateľa, dokladovanie schopnosti spolufinancovania, spôsob a zabezpečenie realizácie (otázny je Inovačný fond). Ďalej je potrebné doplniť podporu výskumu a vývoja návratnými pôžičkami z agentúry, ktorá by nahradila návratné pôžičky Inovačného fondu MH SR, ktoré využívajú najmä podnikateľské subjekty. Keďže MŠ nemá dostatočnú kapacitu na administratívne zabezpečenie štátnych programov, malo by tým poveriť agentúru.