Bitcoin si ide svoje. Už sa neoplatí písať o jeho raste a prekonaných métach. Treba priznať, že začína byť bublinou. A to sme ešte len v začiatkoch, až teraz sa začali bežní ľudia naň pýtať. Napriek tomu sa z tohto rastu, či už ceny alebo záujmu, neteším. Záujem je často spájaný so špekuláciou a otázkami, kam vložiť peniaze a koľko môžem zarobiť. Z tohto pohľadu je čistou bublinou. Väčšina nevidí cez zelené čísla potenciál blockchainu ako technológie pravdy. Pre stromy nevidieť les.
Na škodu je aj to, že samotní vývojári vnímajú bitcoin ako budúce peniaze. Naopak, ja ho vidím nanajvýš ako transakčnú menu, prípadne spasenie pre krajiny s hyperinflačnou menou. Napriek svojim problémom je stále rýchlejší a lacnejší ako platby v banke, nehovoriac o cezhraničných platbách mimo EÚ. Problémom je, že dopyt predbehol technologický vývoj. Bitcoin to nezvláda a množstvo transakcií nedokáže spracovať. Nech, stále je ešte v plienkach, aj keď pomerne plných.
Regulátorom robí vrásky nielen on, ale aj ostatné kryptomeny, pretože sa legislatívne dajú veľmi ťažko uchopiť. Je to mena, komodita alebo cenný papier? V každej krajine to vyzerá inak. Japonci a Kórejčania ho uznali za menu, preto sa väčšina bitcoinu obchoduje v týchto krajinách, a to neprešiel ani polrok. Čína pre istotu „zakázala“ kryptomeny úplne. Samozrejme, v úvodzovkách, pretože zakázala len burzy. Napriek tomu kryptomeny „nevypnú“. Potom sú tu krajiny ako Spojené kráľovstvo, ktoré kryptomeny nereguluje, a ponecháva na firmách, aby sa prehrabovali v legislatíve. Krajina čaká na ostatné, ako sa k tomu postavia.
Bieloruský prezident Lukašenko, ktorý je v úrade 23 rokov, pravdepodobne v blízkom čase podpíše zákon, ktorý legalizuje všetko v spojitosti s kryptomenami. Aj Malajzia má v pláne v budúcom roku regulovať kryptomeny. Slovensko nie je pozadu a o kryptomenách sa aktívne diskutuje na ministerstve financií. Pozitívne je, že ho nevnímajú len ako menu, ale pozerajú sa aj na blockchain, kde mena – ako jedna možnosť použitia – je ihlou v kope sena.
Kopu sena predstavujú ostatné možnosti použitia technológie pravdy, napríklad decentralizované databázy či registre. Predstavte si živnostenský alebo obchodný register či notárske zápisy uložené na blockchaine. Ďalším pojmom sú smart kontrakty, takzvané inteligentné zmluvy. Uzatvárali by ste vynútiteľné zmluvy bez potreby tretej strany, ktorá by v prípade problémov vymáhala nesplnené podmienky. Decentralizovaný internet alebo zdieľanie informácií, kde by ste poskytovali či využívali úložisko na počítači pre dáta iných. Ďalej je to internet vecí alebo manažment zásob, ktorý by mohol fungovať samostatne.
Ako som písal v úvode, kryptomeny sú ešte v plienkach. Je množstvo kryptomien, ktoré sa zameriavajú na jednu zo spomínaných oblastí. Stále len s chabými výsledkami, pretože každý vývoj si vyžaduje čas. Nepomáhajú tomu ani vývojári bitcoinu, ktorí silou-mocou presadzujú jeho menové využitie a vidia ho ako smrť bankového systému.
Autor je analytikom Nadácie F.A. Hayeka.