Po(s)tupné kroky

Pred spustením série reforiem v rozličných oblastiach nášho života sa osobitne zdôrazňovalo, že pôjde o postupné kroky. A tak sa aj stalo. Nikto pritom nehovoril, že spolu s akciou sa objaví aj reakcia. A súčasne s postupnými krokmi ekonomických reforiem sa začnú aj postupné kroky v oblasti životnej úrovne. Tentoraz však vedúce opačným smerom. To je skutočnosť, ktorá sa len ťažko maskuje klamnými číslami štatistík a priemerov príjmov obyvateľstva či planým jasaním nad klesajúcou chorobnosťou nášho národa a administratívnym znižovaním počtu nezamestnaných.
Napriek tomu sme si, zdá sa, metódu postupných krokov, nech už vedú kamkoľvek, dostatočne osvojili. A nemienime sa jej vzdať. Hoci neviem, či je menej bolestivé napríklad vytrhnúť si sivý vlas jedným šklbnutím alebo pomalým vyťahovaním.
Svojrázny dôkaz o tom podáva aj Slovnaft, ktorý odmietol zverejňovať narastajúce ceny pohonných látok. Použil osvedčenú metódu vyháňania žobrákov z centier miest a bezdomovcov zo železničných a autobusových staníc riadiacu sa zásadou -- čo oči nevidia, to srdce nebolí.
Po prvom kroku nasledoval druhý -- tiché zvyšovanie cien a hlučné zdôvodňovanie nevyhnutnosti tohto kroku. Myslíte si, že možno očakávať aj ďalší krok -- vytvorenie skutočne trhového prostredia na trhu s pohonnými látkami, v ktorom by nediktoval monopol? Nastáva totiž paradoxná situácia: kde len môžeme, tam sa neúctivo obtrieme o donedávna pôsobiacu totalitu, pričom si vôbec neuvedomujeme, že práve monopol je jej rodným bratom