V utorok sa pred Európskym parlamentom v Štrasburgu uskutočnila demonštrácia 30-tisíc dobre organizovaných, dobre vykŕmených a dobre oblečených odborárov. Ide im o to, aby státisíce nezamestnaných nemohli získať prácu a slušné živobytie.
Ak si myslíte, že je to silné tvrdenie, zoberte do úvahy nasledujúci fakt.
Kým 70 percent európskeho HDP sa generuje v službách, iba s 20 percentami týchto služieb sa obchoduje cez hranice. Nezávislé štúdie ukazujú, že zrušenie bariér cezhraničného obchodu môže vytvoriť 600-tisíc nových pracovných miest.
Demonštranti protestovali proti smernici, ktorá mala umožniť zbaviť sa protekcionizmu a znížiť nezamestnanosť. Každý deň obchodníci a zákazníci v Európe strácajú, pretože byrokracia bráni voľnému pohybu služieb na kontinente.
Vo Francúzsku sa musia technici registrovať päť dní vopred, preto konkurencia zo susednej krajiny nemôže prísť na rýchlu objednávku urobiť kúrenie. V Ríme a Aténach nesmú cudzinci sprevádzať turistov po pamiatkach. Nemci nesmú doručovať hotové jedlo do luxemburských domácností, pretože v Luxemburgu nemajú trvalý pobyt. Ak v Belgicku prevážate potraviny, vaše auto musí mať belgickú poznávaciu značku.
Návrh smernice vznikol v roku 2004. Už vtedy si vyslúžil bezprecedentné protesty v celej Európe, predovšetkým vo Francúzsku. Poslúžili na odmietnutie európskej ústavy, s ktorou sa smernica falošne spájala.
Socialisti, odborári a antiglobalisti označili pokus o liberalizáciu služieb za iniciatívu, ktorá má vytvoriť neoliberálnu Európu. Malo ísť o "anglosaskú konšpiráciu" -- i keď je sloboda poskytovať služby zaručená v Rímskej zmluve z roku 1957, čiže šestnásť rokov predtým ako sa Británia pripojila k únii.
Pretože protekcionizmus mnohých členských štátov bráni naplneniu tejto slobody, nová smernica bola potrebná. Nie je jasné, prečo odbory protestujú. Už vyhrali. Hlasovanie europarlamentu nebude mať žiadny reálny význam, pretože jadro smernice únie -- tzv. princíp krajiny pôvodu -- sa dôkladne rozriedilo.
Keby sa bol tento princíp presadil, poskytovateľ služieb by mohol v únii vychádzať zo zákonných požiadaviek svojej domovskej krajiny. Táto myšlienka by oslobodila poskytovateľa služieb, ruka v ruke s tým by vznikali nové živnosti a miesta.
Európska ľudová strana, v ktorej sú aj britskí toryovia a nemeckí kresťanskí demokrati, v tomto dôležitom princípe socialistom ustúpila. Konzervatívci tak neopustili len liberálov, ale aj svojich tradičných voličov: malých a stredných podnikateľov.
V minulosti väčšina liberálov a konzervatívcov hlasovala za princíp krajiny pôvodu. Ale prakticky všetci francúzski europoslanci, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, začali pridávať najrôznejšie dodatky, ktoré rozdrvili podstatu veci. Dodatky dodávala priamo francúzska vláda. Rakúšania, Belgičania a Taliani sa pridali, v nemeckej koalícii sa CDU stiahla, aby sa vyhla konfliktu s SPD.
Bez podpory Berlína už nebolo možné koalíciu strachu poraziť. Keď však nezoberieme odvahu čeliť konkurencii vo vnútri Európy, ako máme úspešne konkurovať v globálnom meradle? Brániť vzniku nových miest je najhoršia mysliteľná verejná politika. Lenže, nanešťastie, je to to jediné, na čom sa socialisti a konzervatívci zhodli.
Autor je nemeckým liberálnym poslancom Európskeho parlamentu.