Vo vedení centrálnej banky však panujú protichodné názory.
Šéfka MMF Christine Lagarde pochválila šéfa Bank of Japan (BoJ) Huruhika Kurodu za dobrú prácu a odporučila mu ponechať monetárnu politiku na súčasných úrovniach, resp. ju ešte viac uvoľniť. Na poslednom zasadnutí koncom októbra však ponechala BoJ úrokovú sadzbu na -0,1 percenta a objem QQE (tzv. kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie, ktoré pokrýva kontrolu úrokových sadzieb aj cenových indexov) zostal nezmenený. Aj naďalej tak bude kupovať z trhu dlhopisy a akciové ETF v obrovskom množstve a bude sa snažiť o nárast inflácie.
Nováčik v rade guvernérov Goushi Kataoka však hlasoval proti tomu, aby zostala monetárna politika nezmenená a tvrdí, že BoJ by mala jasne vyjadriť svoju pripravenosť opäť rozšíriť stimuly, ak by domáce ekonomické faktory odďaľovali dosiahnutie inflačného cieľa. K tomu ešte Kataoka dodal, že centrálna banka by mala navýšiť nákupy 15-ročných dlhopisov tak, aby ich výnos klesol k 0,2 percenta. Aktuálne sa obchodujú s výnosom cca 0,3 percenta . Nováčik v tíme BoJ je tak extrémne holubičí, čo by mohlo do budúcna znamenať pokračujúce oslabovanie jenu a rast japonských akcií.
Tento týždeň sa k nemu pridal aj Yukitoshi Funo. Funo taktiež obraňoval súčasné nastavenie monetárnej politiky a tiež nevidí dôvod na jej uťahovanie. Práve naopak, program nákupu ETF v ročnom objeme 53 miliárd dolárov by ešte rád navýšil.
Proti tejto dvojici však stoja ostatní guvernéri, ktorí začínajú volať práve po obmedzení stimulov. Preto sa zvyšuje pravdepodobnosť, že ďalší krok v BoJ bude utesnenie politiky a nie jej ďalšie uvoľnenie.
Japonská centrálna banka v posledných mesiacoch čelí veľkej kritike. Japonský rast zaostáva za očakávaniami, inflácia ani po rokoch výrazných stimulov nerastie a akciový trh sa dostal na 26-ročné maximá. To sú levely, ktoré podľa ekonómov nie sú fundamentálne podporené rastom tržieb a ziskov firiem, ale iba monetárnou politikou. Vzniká tu riziko veľkej bubliny, a tie v Japonsku historicky vôbec nie sú zriedkavé.
V apríli končí funkčné obdobie šéfovi Kurodovi a je pomerne reálny predpoklad, že už na čele centrálnej banky nebude pokračovať. Jadrová inflácia rastie iba o 0,1 percenta po piatich rokoch stimulov, a preto sa oprávnene naskytá otázka, či je Kurodove riadenie správne a efektívne. Zatiaľ však trh počíta s pokračovaním stimulov, a to by mal byť pozitívny signál aj pre globálne akciové trhy.