Avšak zdanie, že kríza je dávno za nami, je takmer každý mesiac konfrontované politickou realitou. Realitou, v ktorej voľby či referendá vyhrávajú „populistické strany“. Veľká Británia, USA, Katalánsko, Rakúsko, Česko a mnoho ďalších ukazujú alternatívnu realitu politických proklamácii. A za to všetko môže Deutsche Bank.
Rast je dynamická veličina
Globálny ekonomický rast je určite slušný – rozhodne z pohľadu posledných desiatich rokov. No zároveň je aj úbohý – z pohľadu posledných tridsiatich rokov. V podstate je iba polovičný tomu, čo svet zažíval na konci osemdesiatich rokov, celé deväťdesiate roky a predkrízové roky tohto storočia.
Smutnou realitou je, že svetu nestačí takto nízky rast. Svet je nastavený na viac. Ak je finančný systém navyknutý na 4% rast, potom je 3% rast iba prežívaním.
Finančný systém stojí na vrchole pyramídy svetového rastu. On ho zabezpečoval a teraz ho realita ničí. Tak, ako ničí aj Deutsche Bank. To, čo sa pokazilo, sú peniaze.
Pýcha a pád
Čo ťahalo globálny finančný systém do astronomických výšok pred krízou? A to aj napriek tomu, že centrálne banky prudko zvyšovali úrokové sadzby. Podľa teórie by mali vyššie sadzby zvýšiť hodnotu peňazí, čo by malo spôsobiť korekciu na finančných trhoch. No v skutočnosti finančné trhy vyššie sadzby odignorovali a bublina ďalej rástla, až kým spektakulárne nepraskla.
Za všetkým tým stoja peniaze, nie však vo forme bankových rezerv, ktoré sa centrálne banky snažia ovplyvňovať úrokovými sadzbami. Moderné peniaze už dlhé dekády tvoria najväčšie svetové banky – primárni díleri dolárového trhu, na čele s Deutsche Bank.
Tvoria ich pomocou derivátov – najmä swapov, ktoré predávajú svojim protistranám. Tie pomocou nich znižujú regulatórne požiadavky na tvorbu kapitálu podľa pravidiel Basel. Jednoducho, moderné bankovníctvo už nie je o peniazoch v rezervách bánk, ale o derivátoch, pomocou ktorých si banky dokážu znížiť svoje potreby kapitálu.
Deutsche Bank bola dekády na vrchole tejto pyramídy, keď ostatným finančným inštitúciám zabezpečovala prostriedky na fenomenálny rast ich bilancií. Bol to nepredstaviteľný rast derivátov bánk, ktorý umožnil komerčným bankám po celom svete rozdávať množstvo nových úverov. Tie spôsobili najväčšiu bublinu v histórii, z ktorej sa momentálne snažíme dostať.
Prasknutím bubliny netrpela iba svetová ekonomika. Ale aj banka, ktorá stála na vrchole sveta.
Vízia svetového ekonomického rastu je bledá. A tak ani ona a ani ostatné banky nedokážu generovať zisk predajom derivátov – dopyt po raste bilancií je už za nami. Táto negatívna špirála znamená, že tempo rastu peňazí iba stagnuje v porovnaní s predkrízovým obdobím. A preto je rast iba slabý.
Veľká zmena
Po „zmiešaných“ hospodárskych výsledkoch v Q2 čelí šéf DB tlakom na svoje odvolanie. Spolu s ním čelia tlakom na svoje odvolávanie politici establišmentu po celom svete. Všetci, ktorí zavádzali voličov o tom, na čom skutočne stojí ekonomický rast. A ten stál na „zlých“ peniazoch, ktoré sa už minuli.
Deutsche Bank nie je príčinou, ale symptómom úpadku finančného systému. A zmena nepríde, pokým sa politici nezačnú baviť o tom, ako by „dobré“ peniaze mali vyzerať.