Japonská vláda začala na devízových trhoch intervenovať na obranu meny, ktorá vytrvalo oslabuje a ktorá k americkému doláru za posledný rok stratila asi 30 percent hodnoty.
K intervencii japonské úrady prikročili prvýkrát od roku 1998, informovala dnes agentúra Reuters.
Dolár po správe odpisoval k japonskému jenu viac ako jedno percento a neskôr sa predával v kurze okolo 143,50 jenu. Pred rokom stačilo na nákup jedného dolára zhruba 110 jenov.
Japonská centrálna banka len krátko predtým rozhodla, že ponechá mimoriadne uvoľnenú menovú politiku a úrokové sadzby zatiaľ zvyšovať nebude. Cieľ pre krátkodobé úrokové sadzby ponechala na mínus 0,1 percenta a cieľ pre výnosy desaťročných vládnych dlhopisov na nule. Práve nízke sadzby prispievajú k oslabovaniu kurzu, hlavne v situácii, keď iné centrálne banky v snahe bojovať s vysokou infláciou úroky zvyšujú.
"Urobili sme rozhodný krok (na devízových trhoch)," povedal novinárom námestník ministra financií Masato Kanda, ktorý má na starosti zahraničné záležitosti. Kladne potom odpovedal na otázku, či to znamená intervenciu. Ministerstvo financií v takom prípade v spolupráci s centrálnou bankou začína v masívnych objemoch predaj dolárov, čím na trhu vyvolá umelý dopyt po japonskej mene.
Japonsko je členom skupiny vyspelých krajín G7, ako jediná krajina v tejto skupine zatiaľ úrokové sadzby zvyšovať nezačala. Napríklad americká centrálna banka (Fed) v stredu tretíkrát za sebou zvýšila úrokové sadzby o 0,75 percentuálneho bodu, jej základný úrok je tak teraz v rozpätí tri až 3,25 percenta, čo je maximum za 14 rokov.
Éru záporných úrokov v Európe dnes ukončila švajčiarska centrálna banka, ktorá základnú sadzbu zvýšila o 0,75 bodu na 0,50 percenta. To je najvýraznejšie zvýšenie počas existencie tejto menovej autority. Sadzby zvyšujú aj ďalšie centrálne banky, vrátane nórskej, švédskej alebo českej. Európska centrálna banka (ECB) začala opúšťať politiku nulových sadzieb v lete.