Slovenské firmy a spoločnosti sa už dlhšiu dobu sťažujú na nedostatok pracovníkov. Personalisti hlásia hlavne nedostatok kvalifikovaných síl, chýbajú už ale aj menej skúsení pracovníci. Chronickým nedostatkom pracovníkov trpí IT sektor. To vytvára tlak na mzdy.
Firmy sú tak "nútené" svojim pracovníkom zvyšovať mzdu a ponúkať aj rôzne nefinančné benefity (teambuildingy, večerky, a podobne), aby si pracovníkov udržali, resp. prilákali tých chýbajúcich. Pravdou je, že mzdy na Slovensku rastú, v niektorých odvetviach aj dvojciferným percentuálnym číslom.
Oslovených odborníkov sme sa pýtali, aký je strop, do ktorého môžu firmy platy zvyšovať. Je možné očakávať, že slovenské platy sa priblížia tým západným?
Prečítajte si ich odpovede.
Richard Koza, investičný poradca: "Áno, zvyšovanie miezd môže postupne viesť k tomu, že krajiny ako Slovensko alebo Česko prestanú byť atraktívne z pohľadu "lacnejšej" pracovnej sily. Potom sa ešte len ukáže, aký máme potenciál vývozu služieb a tovarov so skutočne vysokou pridanou hodnotou. Áno, mzdy sa môžu priblížiť nemeckým či rakúskym platom. Myslím, že strop bude tak do výšky desať percent pod mzdovú úroveň v Nemecku či Rakúsku."
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky: "Slovenský trh práce je vďaka dynamickému rastu ekonomiky v súčasnosti naklonený v prospech zamestnancov, keď zamestnávatelia o nich musia súťažiť, čo vytvára tlaky na rast nominálnych miezd. Dokonca v ostatnom čase rastú rýchlejšie ako produktivita práce, čo z dlhodobého hľadiska môže byť problémom, pretože by rástli jednotkové náklady práce a firmy na Slovensku by strácali konkurencieschopnosť.
Aktuálne však ide iba o dobiehanie ušetreného z krízového obdobia, keď rast platov zaostával za rastom produktivity. V princípe platy môžu byť zvyšované dovtedy, dokedy to podnikom bude ekonomicky vychádzať.
Vo všeobecnosti možno povedať, že produktivita práce rastie na Slovensku rýchlejšie ako je priemer EÚ či OECD, takže existuje priestor, aby platy u nás rástli rýchlejšie ako na Západe. Ak sa tento trend udrží, mzdy budú konvergovať k úrovni najvyspelejších krajín sveta."
Peter Bukov, hlavný analytik spoločnosti TopForex: "Vo viacerých sektoroch dnes vidíme nedostatok kvalifikovaných zamestnancov, ktorí dlhodobo uprednostňujú odchod za prácou do zahraničia. Nemyslím si však, že budeme svedkami skokového rastu platov a benefitov. Nárast odmeňovania vnímam ako prirodzený, avšak dlhodobý trend, keďže slovenskí zamestnávatelia boli doteraz zvyknutí na zásadne nižšie mzdy v porovnaní so zahraničím.
Netreba však zabúdať na výrazné odvodové zaťaženie zamestnávateľov na Slovensku, preto by rast miezd mal byť postupný a pomalý. Z týchto dôvodov nepredpokladám, že by sa mzdy v najbližších rokoch priblížili hodnotám na západe."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "O nejakom strope ťažko hovoriť, keďže ekonomika sa vyvíja v čase a keď si odmyslíme určité výkyvy, tak krivka je kvôli využívaniu produktívnejších technológií rastúca. A bude aj naďalej. Baviť sa môžeme skôr o strope v pomere k určitým dynamickým veličinám, ako napríklad HDP.
Slovensko patrí v EÚ medzi krajiny s najnižším podielom miezd na HDP. Z nášho pohľadu je to dané minimálne týmito štyrmi faktormi, o všetkých hovoríme v porovnaní s priemerom EÚ:
1) vyššou nezamestnanosťou, ktorá oslabovala tlak na rast miezd;
2) vysokým podielom živnostníkov a jednoosobových s.r.o., ktorých príjmy sa v HDP neklasifikujú do miezd;
3) vysokým podielom zahraničného vlastníctva podnikov, ktorých časť ziskov odchádza do zahraničia a netočí sa v ekonomike;
4) relatívne nízkou minimálnou mzdou v pomere k priemernej.
Po novom začína jeden z týchto dôvodov odpadať, a to ten prvý, teda nezamestnanosť. Čiže existuje určitý priestor pre rast miezd v pomere k HDP (teda pre rýchlejší rast miezd ako je rast ekonomiky), ale ďalšie tri ostávajú naďalej prítomné, čiže netreba mať prehnané očakávania. Číselne si strop pre tento pomer odhadnúť netrúfame."
Ladislav Popovič, analytik spoločnosti Capital Markets." Rast miezd môžeme považovať za ukazovateľ ekonomického zdravia krajiny. Neexistuje pásmo, ktoré by ohraničilo, do akej miery môžu mzdy rásť, všetko záleží od dopytu a ponuky, avšak ak nedôjde k výraznejšiemu nárastu práceschopného obyvateľstva, tento rast by mal pokračovať.
Negatívny dopad na rast miezd by mohli mať aj rôzne politické či ekonomické riziká v eurozóne. Nedostatok remeselníkov a robotníkov je však na Slovensku viditeľný a to je aj dôvod, prečo môžu mzdy na týchto pozíciách rásť rýchlejším tempom.
Nedostatok pracovnej sily na určitých pozíciách vidíme predovšetkým preto, že mnoho mladých ľudí ma záujem pracovať skôr v kancelárií a vyhľadávajú tak predovšetkým administratívne pozície. Mzdové rozdiely medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny je typickým príkladom toho, že pre rozvinuté pracovné prostredie s vyšším počtom obyvateľov je typické aj vyššie pracovné ohodnotenie.
Nepredpokladám že priemerná mzda v inom meste by mohla byť vyššia ako v Bratislave. Je to možne pri pozíciách, ktoré pomaly zanikajú alebo je po nich v danej oblasti jednoducho vyšší dopyt, ako v iných častiach krajiny."