Vietor by sa do roku 2030 mohol na celosvetovej výrobe elektriny podieľať až z 20 percent. Vyplýva to zo správy, ktorú dnes zverejnila Globálna rada pre veternú energiu GWEC.
Ak minuloročná klimatická dohoda z Paríža povedie k celosvetovému záväzku dekarbonizácie sektoru výroby elektriny, celková kapacita veterných elektrární by do roku 2030 mohla dosiahnuť 2110 gigawattov (GW). To je takmer päťnásobok súčasnej úrovne. Takýto rast by znamenal ročné investície 200 miliárd eur a tiež pokles emisií oxidu uhličitého o viac ako 3,3 miliardy ton ročne.
Celková kapacita veterných elektrární v Číne by mala dosiahnuť 666,5 GW. To je viac ako štvornásobok súčasnej kapacity.
Celkový inštalovaný výkon veterných elektrární do konca minulého roka predstavoval 433 GW. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil o 17 percent a tento rok sa má zvýšiť o približne 60 GW, uviedla agentúra Reuters. Hlavný podiel na raste mala Čína, kde inštalovaná kapacita na konci minulého roka predstavovala 145,4 GW. Na celkovej inštalovanej kapacite tak má Čína tretinový podiel.
GWEC ale varovala, že tempo výstavby nových veterných elektrární v Číne by sa tento rok mohlo spomaliť. Krajina má stále problémy s tým, aby našla dostatok prenosovej kapacity pre množstvo nových veterných elektrární, ktoré stavajú.
Čínsky energetický regulátor v júli oznámil, že asi 21 percent všetkej elektriny vyrobenej z vetra zostalo v prvom polroku nevyužité. Dôvodom je aj slabší rast dopytu po elektrickej energii a dokončenie nových uhoľných elektrární, kvôli ktorým je pre veterné projekty ťažšie získať prístup do siete.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
