Keď človek počúva politikov a predstaviteľov bánk, môže si myslieť, že sa súčasná banková kríza v Taliansku dá vyriešiť rekapitalizáciou oslabených úverových ústavov. Informuje o tom portál Frankfurter Allgemeine online.
Sporným sa zdá len to, či ich vlastníci a veritelia majú niesť náklady, ako to predpokladá nová smernica EÚ o ozdravovaní bánk, alebo či má náklady znášať štát rovnako, ako to bolo pri početných podobných akciách v minulosti.
Autor analýzy profesor Thomas Mayer tvrdí, že súčasné problémy talianskych bánk odrážajú len chronickú slabosť talianskej ekonomiky. Nevznikli ako inde v dôsledku cenovej a úverovej krízy na trhu s nehnuteľnosťami. Preto môže rekapitalizácia bánk priniesť len dočasnú úľavu. Ich živorenie bude pokračovať, pokiaľ sa nezmení súčasný stav ekonomiky.
Ani jedna krajina eurozóny nerastie slabšie ako Taliansko. Krajina je jej jediným členom, ktorého reálny hrubý dôchodok na obyvateľa bol vlani pod úrovňou, keď menová únia začínala.
Rovnako ako v britskom brexite videli mnohí na Apeninskom polostrove východisko v ixite. Po referende vo Veľkej Británii je však všetko celkom ináč. Odchod Talianska z EÚ sa stal nepravdepodobným.
S ním spojené zmeny by boli také obrovské, že sa v súčasnosti sotva nájde politická vôľa urobiť také rozhodnutie. Nič to však nemení na fakte, že Taliansku sa v posledných 18 rokoch nepodarilo v menovej únii ekonomicky etablovať.
Názor, že by sa to malo v budúcnosti zlepšiť, sa ďalej zhoršuje bankovou krízou. Skôr alebo neskôr sa však Taliansko bude musieť oslobodiť z pociťovanej kazajky menovej únie. Keď sa to stane, bude to zázrak.