Finančne podporovať spoločné politiky a ciele Európskej únie je možné prostredníctvom jej rozpočtu. Využíva sa najmä na ciele spoločnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti a poľnohospodárskej politiky. Je rozsiahlejší ako rozpočty iných medzinárodných organizácií, no zároveň pokrýva menší počet oblastí ako národný plán príjmov a výdavkov jednotlivých štátov.
Rozpočet Európskej únie má regulačnú, stabilizačnú a prerozdeľovaciu funkciu. MacDougallova správa Európskej komisie stanovila niekoľko jeho základných princípov. Princíp externality hovorí o tom, že príjmy z niektorých aktivít sa môžu súčasne evidovať vo viacerých členských štátoch.
Zamedzenie rozdeľovania financovania niektorých aktivít medzi členské štáty je princípom nedeliteľnosti. V tomto prípade sa majú peňažné prostriedky rozčleniť na úrovni únie. Presúvanie prostriedkov z viac ziskových štátov do tých menej prosperujúcich je založené na princípe súdržnosti. Odstraňujú sa ním ekonomické rozdiely medzi jednotlivými krajinami a regiónmi Európskej únie. Podstata princípu subsidiarity je založená na financovaní výdavkových položiek čo najbližšie k občanom.
V hospodárení s rozpočtom nesmie byť zaznamenaný schodok. Povinnosťou je, aby bol vždy vyrovnaný. V prípade, že je výsledkom hospodárenia prebytok, zohľadní sa v nasledujúcom rozpočtovom roku.
Každoročný návrh rozpočtu zohľadňuje dodržiavanie viacročného plánu. Súčasný finančný rámec platí do roku 2020. Rozpočet navrhuje komisia. Parlament a rada majú na starosti jeho schvaľovanie.
Najvýznamnejším príjmom je hrubý národný dôchodok, ktorý odvádzajú všetky členské štáty. Každá krajina tiež odvádza daň z pridanej hodnoty vo zvyčajnej výške 0,3 percenta. Do rozpočtu ide veľký podiel colných poplatkov, ktoré sa vyberajú za produkty s pôvodom mimo únie. Jednotlivé národné krajiny, ktoré tieto poplatky vyberajú, si z nich nechávajú len malý podiel. Rozpočet sa zvyšuje aj o príjmy daní z príjmov zamestnancov Európskej únie a pokút vyberaných za porušovanie právnych predpisov.
Výdavky rozpočtu sú zamerané najmä na tvorbu hospodárskeho rastu, pracovných miest a odstraňovanie ekonomických rozdielov medzi krajinami. Veľká časť výdavkov je nasmerovaná do poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, ochrany životného prostredia. V súčasnosti sa financie sústreďujú aj na boj proti terorizmu, organizovanému zločinu a nelegálnemu prisťahovalectvu.
BruselReuters
StoryEditor