Nemecká lokomotíva sa môže zadrhnúť. Dôvodom sú tamojší priemyselníci, ktorí nevidia budúcnosť ružovo, píše iDNES.cz. Podnikateľská dôvera v Nemecku klesla tretí mesiac po sebe a je najnižšia za viac ako rok. Zároveň tamojšie firmy investujú čoraz menej. Európsky ťahúň si tak pričiňuje o problémy, ktoré môžu zasiahnuť celý kontinent.
"Zvýšili sa obavy o vývoj nemeckej ekonomiky, najmä v priemysle," hovorí Hans-Werner Sinn, šéf mníchovského inštitútu Ifo, ktorý údaje o dôvere zbiera medzi siedmimi tisíckami nemeckých firiem. Hoci vlani nemecká ekonomika stúpla o 1,7 percenta a rovnaký rast očakáva vláda aj pre tento rok, podnikatelia sú ostražití.
O nemeckom pesimizme vypovedá okrem iného nižšia ochota firiem dávať peniaze na investície. Podľa údajov Bundesbanky sa ich podiel na nemeckom hrubom domácom produkte scvrkol z 24 percent v roku 2000 pod 19 percent vlani. Nižší bol len v roku 2009.
Trhy začiatkom roka zasiahli silné výpredaje, globálny dopyt slabne a nemecká populácia starne. "Hlavným strašiakom je teraz slabá Čína. Tento rok bude pravdepodobne negatívny dopad Číny silnieť, a investície tak ťažko budú citeľnejšie zrýchľovať," hovorí hlavný ekonóm Poštovej sporiteľne Jan Bureš.
"Ekonómovia vrátane nás už niekoľko rokov hovoria, že práve toto bude ten rok, kedy investície pôjdu hore. Ale vždy sa objaví niečo, čo výhľad prekazí, či už to bolo dianie na Ukrajine, či teraz v Číne. A investícia sa zase odloží. Dlhodobým dôsledkom je oslabenie rastového potenciálu," hovorí Timo Klein, ekonóm poradenskej spoločnosti IHS Global Insight.
Lacné peniaze nelákajú
Nemecké firmy pritom paradoxne nemali peniaze nikdy tak blízko na dosah ako teraz. "Firmy by mali využiť výhody nízkych úrokových sadzieb, kým príležitosť pominie. Ak sa to podarí, mohli by sme naštartovať rast," hovorí šéf nemeckej burzy Carsten Kengeter.
Lenže nízke úroky môžu podniky od investícií zároveň odrádzať. "Dávajú pocit, že je `nenormálna a nebezpečná` doba. A navyše motivujú banky, aby nepožičiavali podnikom, ale namiesto toho hnali peniaze do portfóliových krátkodobých špekulácií," dopĺňa ekonómka Next Finance Markéta Šichtařová.
Problém podľa nej môže byť aj v tom, že finančná kríza, ktorá zasiahla svet pred pár rokmi, nemala očisťujúci účinok. Veľa neefektívnych firiem vďaka štátnym peniazom prežila. "Tieto slabé články dnes nemajú silu inovovať a investovať, už nemali dávno existovať. Preto musí prísť nová veľká kríza, ktorá ich zruší - a práve nízke investície sú predzvesťou," myslí si Šichtařová.
Ak dnes nemecké firmy investujú, robia to za hranicami. Trebárs výrobca svetiel Osram Licht začne v marci výstavbu továrne v Malajzii za miliardu eur. Výrobca batérií Manz plánuje presunúť výrobu z Nemecka do Číny a na Taiwan. A druhý najväčší nemecký výrobca chemických produktov Evonik plánuje kvôli vysokému dopytu postaviť závod v Singapure.
Neistota pre Európu
Nejde však len o podniky, pozadu sa drží aj štátna pokladnica. "Z verejných zdrojov Nemci neinvestujú ani toľko, koľko by mohli v rámci pravidiel udržateľných verejných financií," upozorňuje hlavný ekonóm UniCredit Pavel Sobíšek. Nemci pritom zaznamenali vlani najvyšší prebytok od zjednotenia krajiny: štátu, spolkovým krajinám a obciam zostalo na účtoch 19,4 miliardy eur, dvakrát viac ako rok predtým.
Bez rozbehnutej nemeckej lokomotívy však môže pocítiť problémy celá Európa. Ostatné veľké krajiny, ako Francúzsko či Taliansko, sú na tom, čo sa rastu hrubého domáceho produktu týka, ešte horšie. "Zatiaľ v Európe nie je nikto, snáď s výnimkou Britov, kto by mal čo i len vzdialene našliapnuté na to, aby nahradil nemeckú ekonomiku," hovorí Šichtařová.