Dôvodov, prečo sa jadru nepodarilo naplno prekonať, je niekoľko: rastúca konkurencia iných zdrojov, ako sú bridlicový plyn a obnoviteľná energia, klesajúci dopyt po elektrine, ktorý je dôsledkom finančnej krízy, a nehoda vo Fukušime, ktorá zdvihla nedôveru k jadru.
Nemecko nedôvera k jadru dokonca dohnala k razantnému prechodu k zelenej energii.
"Vezmite do úvahy, že Nemecko je treťou najväčšou priemyselne vyspelou ekonomikou na svete. Ak sa mu podarí vymeniť jadrovú energiu za obnoviteľné zdroje, ktoré sa stále vyvíjajú, a to aj pri raste energetickej spotreby kvôli rastúcemu priemyslu, potom vznikne nový priemyselný model, nový základ pre 21. storočie. Mohla by to byť európska exportná revolúcie. A ja som si istý, že to pôjde," uviedol pri svojej piatkovej návšteve Prahy predseda Európskeho parlamentu a nemecký sociálnodemokratický politik Martin Schulz.
Napriek tomu sa v Európe stále 27 percent energie vyrába z jadra a niekoľko európskych krajín stavia alebo sa chystá jadrovú elektráreň postaviť. A ani Schulz si nerobí ilúzie, že v najbližších desiatkach rokov tu jadrové elektrárne nebudú.
Vyrábať energiu z jadra je však v tejto chvíli ekonomicky nerentabilné.
"Z ekonomického pohľadu ide o to, či zisky pokryjú všetky náklady, ktoré jadrová energia nesie, či sa oplatí súkromným investorom. A v tejto chvíli ja v EÚ nevidím jedinú jadrovú elektráreň stavanú z čisto obchodných dôvodov. O renesanciu nemôže ísť, keď sú náklady vysoké, ceny energie nízke a riziká v podobe meniacej sa energetickej politiky a obnoviteľných zdrojov alebo ceny na trhu sú vysoké," vymenúva dôvody Georg Zachmann, energetický analytik z bruselskej nezávislej spoločnosti Bruegel.
Poukazuje na to, že teraz stavané jadrovej elektrárne vo francúzskom Flamanville alebo vo Fínsku sa významne predražujú a stavba sa preťahuje.
"Ale pozrime sa tiež na Britániu, ktorá chce stavať jadrovú elektráreň, a jediný vážny uchádzač - francúzska spoločnosť EDF - ju ponúka postaviť za cenu, pri ktorej by vyrobená MWh stála okolo 120 eur. To je viac než suma, ktorou Nemecko podporuje veternú energiu," zdôrazňuje Zachmann.
Pri Temelíne sa hovorilo o tom, že pri cene 90 eur za MWh by sa stavba ešte vyplatila, drahšie už pravdepodobne nie. "EDF odmieta cenu znížiť vzhľadom na vysoké riziká vrátane politických. Čiže bez nejakých vládnych záruk stráca jadrová elektráreň obchodný zmysel," dodáva Georg Zachmann, ktorý je tiež členom Nemeckej poradnej skupiny pre Ukrajinu.
Práve spor medzi Ukrajinou a Ruskom môže stočiť pozornosť k jadru, lenže peniaze chýbajú. Ako bude nakoniec vyzerať energetická mapa Európy za 10 alebo 20 rokov? "Určite budeme mať väčší podiel obnoviteľných zdrojov, zemný plyn z dovozu, snáď aj menej uhoľných zdrojov a pravdepodobne rovnaký diel jadrovej energie ako dnes. Ale energetický trh alebo cena uhlia je nevypočítateľná a môžem sa úplne mýliť. Scenár však bude stáť na mixe obnoviteľných zdrojov a plynu," odhaduje Zachmann.
K podobnému záveru došiel aj politík Schulz. "Každá krajina si chce zachovať energetickú suverenitu, a niektoré sa preto vydávajú inou cestou. Francúzsky prezident Jacques Chirac tvrdil, že jadrová energetika je jediným nástrojom na zachovanie klímy. Chápem tiež Poľsko, ktorého ekonomika je z viac ako 90 percent závislá na uhoľných zdrojoch. nemôžeme čakať, že sa zmení zo dňa na deň. V najbližších desaťročiach sa bude v Európe energia stále čerpať z jadra, uhlia i obnoviteľných zdrojov," dodal predseda europarlamentu.
Ak sa Nemecku podarí prejsť na obnoviteľné zdroje pri klesajúcich nákladoch, potom sa môže stať modelovým príkladom nielen v Európe, ale pre celý svet.
"Nejde o počet uhoľných elektrární. Všetko závisí na tom, či Európa dokáže znížiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov tak, aby sa Číňanom neoplatilo brať energiu z uhlia. Tam sa rozhodne, či udržíme klimatické zmeny pod kontrolou," uzavrel analytik Zachmann.