Čínska miliardárka Čang Jin si všimla, že obyvatelia USA vyhadzujú hŕbu použitého papiera a že kontajnery, v ktorých sa vozí z Číny tovar do Ameriky, sa vracajú prázdne. Jej firma ich naplní odpadom, z neho v Číne vyrobia obaly a v nich zabalený tovar putuje z Číny späť za oceán.
Nazývajú ju "Kráľovná odpadkov" alebo "Dračia pani" a vzbudzuje obdiv aj nenávisť. Zároveň je tvárou modernej Číny.
Čang Jin, ktorej osobný majetok sa odhaduje na viac ako tri miliardy dolárov, je v Číne vzorom úspešnej podnikateľky a tiež poradkyňou tamojšej komunistickej vlády.
Súčasne je to ale aj nenávidená zbohatlíčka premieňajúca podľa niektorých mimovládnych organizácií "krv svojich zamestnancov na peniaze". Jej firma Nine Dragons Paper vraj obchádza predpisy o bezpečnosti práce, nedáva informácie investorom a znižuje mzdy pracovníkom, čo v Číne nie je zvykom.
Útek pred čínskou mafiou
Čang Jin sa rozhodne vie správať tvrdo. Spôsobilo to aj jej tvrdé detstvo. Jej otec, dôstojník čínskej Červenej armády, bol uväznený za "kapitalistické priestupky" počas takzvanej kultúrnej revolúcie v šesťdesiatych rokoch a ona sa ako najstaršia z deviatich detí musela postarať o svojich súrodencov.
Všetko sa ale rýchlo obrátilo. Otec bol nakoniec rehabilitovaný a stal sa šéfom veľkého metalurgického kombinátu v pobrežnej provincii Kuang-tung. Pripomína to osud mnohých dnešných vodcov komunistickej Číny vrátane súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorého otec bol tiež väznený počas kultúrnej revolúcie. A práve ockov vplyv a jeho známosti s mocnými komunistickými vodcami, ktorí sú dnes pri moci, pomohli Čang Jin odštartovať podnikanie a stať sa miliardárkou.
Keď čínsky komunistický vodca Teng Siao-pching uvoľnil na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov v Číne podmienky pre podnikanie, textilná robotníčka Čang Jin sa zrazu objavila v papierenskom priemysle. Nie je jasné, ako získala vzdelanie a aké bolo jej postavenie, avšak čoskoro sa presunula do vtedy ešte britskej kolónie Hongkongu. Údajne z poverenia práve sa rozbiehajúceho čínskeho papierenského priemyslu. Pochopila totiž, že ako surovinu by šlo využiť odpadový papier, ktorého sa Hongkong aj západné krajiny chceli zbaviť - mala ho nakupovať pre čínske papierne.
"Musela som presvedčiť čínske spoločnosti, aby akceptovali recyklovaný papier ako surovinu. Čínsky použitý papier totiž obsahoval veľa vlhkosti a nebol použiteľný," tvrdila o roky neskôr v jednom zo svojich ojedinelých rozhovorov pre tlač.
V roku 1985 vzala svoje úspory, 3800 dolárov, a založila v Hongkongu vlastnú firmu. V tej dobe bolo u detí komunistických funkcionárov módne podnikať na rýchlo rastúcom trhu s realitami, najmä keď vďaka ich konexiám bolo možné si na kúpu nehnuteľností požičať peniaze.
"Každý bol zbláznený do nehnuteľností. Bola príležitosť zarobiť na tom veľké peniaze," spomínala po viac ako dvadsiatich rokoch. "Dlhodobo ale v takých investíciách nemusíte zrovna vyhrať. Boli tu dobré príležitosti aj inde." Ako šancu videla vtedy výrobu obalov na tovar, ktorý sa exportoval do zahraničia, z recyklovaného papiera. Papierových krabíc bol totiž vtedy veľký nedostatok.
Podľa jej slov sa jej v Hongkongu darilo, ale nebolo tu dosť suroviny, a tak odišla do Los Angeles v USA. Vraj chcela rozbehnúť obchod vo veľkom a stať sa "cisárovnou použitého papiera". Pravý dôvod bol ale zrejme inde. Jej obchodný partner ju podviedol a zrejme sa tiež zaplietla s čínskou mafiou, ktorá ju potom vydierala. Stratila zároveň aj podporu komunistických bossov v pevninovej Číne. Musela z Hongkongu utiecť a prišla o väčšinu zarobených peňazí.
Vášeň pre biznis aj znižovanie platov
V Spojených štátoch obchádzala s Liou Ming-Čchungom, svojím druhým manželom (o prvom nie je nič známe), v starej dodávke skládky a prehovárala ich svojou chabou angličtinou, aby jej venovali starý papier. Posielala ho potom do Číny.
Všimla si totiž, že kontajnery, ktoré putujú do USA z Číny naplnené tovarom, sa vracajú naspäť prázdne, a tak bola doprava veľmi lacná. Spoločnosť America Chung Nam, ktorú založila spoločne so svojím manželom, sa nakoniec stala najväčším vývozcom starého papiera z USA.
V roku 1995 sa vrátila do Hongkongu a založila firmu Nine Dragons Paper, ktorá má papierne v Číne a vyrába obaly potrebné pre Coca-Colu, Nike alebo Sony. Ide o rodinný podnik. Majiteľmi sú Čang Jin, jej manžel a jej mladší brat Čang Čcheng-fej. Dnes už v spoločnosti pracuje aj La Čchun, starší z jej dvoch synov. Mladší syn je síce tiež zapojený do rodinného biznisu, ale vraj si ešte môže vybrať svoju kariéru.
V roku 2006 ponúkla Nine Dragons Paper svoje akcie na hongkonskej burze, a Čang Jin sa stala najbohatšou ženou v Číne. "Môj úspech neprišiel ľahko. Bolo to veľa tvrdej práce. Mám vášeň pre biznis a biznis s recyklovaným papierom," tvrdí. Jej obchodom ale veľmi pomohlo obnovenie dobrých vzťahov s vládcami v Pekingu. Stala sa dokonca členkou CPPCC, poradného orgánu čínskej vlády. Rada pritom oficiálne hovorí o zodpovednosti voči svojim zamestnancom a spoločnosti.
V skutočnosti sa ale chová pomerne diktátorsky a zamestnanci jej firmy si sťažujú na zlé pracovné podmienky a dlhú pracovnú dobu. Spoločnosť tiež znížila pred niekoľkými rokmi zamestnancom platy. Investori zase poukazujú na to, že s nimi vedenie firmy nekomunikuje. Firma bola dokonca kvôli tomu vyradená z ratingu agentúry S & P. Avšak zisky Nine Dragons rastú a od júla stúpa aj hodnota ich akcií. Navyše plánované obrie investície do nových papierní sľubujú ďalšie vyššie zisky, takže investori na všetky problémy zrejme čoskoro zabudnú.