Súčasná popularita internetovej menyny Bitcoin ukazuje na všeobecnú stratu historickej pamäti, napísal komentátor agentúry Reuters Edward Hadas. Keby sa Bitcoin niekedy stal skutočnou menou, trpel by podľa neho všetkými ťažkými neduhmi zlatého štandardu, ale súčasnú ekonomiku by ochromil oveľa viac, než ju podkopávalo založenie národných mien na zlate v 19. storočí s jeho nespočetnými krízami.
Zlaté krízy
Základným problémom je viera v to, že nezávislosť elektronickej meny na vláde je niečo dobré. To je ale mylná predstava, píše Hadas, ktorý predtým pôsobil ako finančný analytik napríklad u americkej banky Morgan Stanley. Peniaze slúžia celej spoločnosti a vlády sú v súčasnom svete ich hlavnými garantmi. Hadas pripúšťa, že ľudia sa v čase katastrof môžu uchyľovať k podradným náhradkám peňazí. Ak sa zrúti štát, alebo vláda totálne zdecimuje menový systém, potom môžu byť niektoré typy súkromných peňazí najmenej zlou alternatívou. V takýchto apokalypsách ale ľudia podľa Hadasa ťažko siahnu k softvérovému protokolu, ktorý musí mať oporu v zabezpečenej elektronickej komunikácii. Zvolia skôr tradičné, hmatateľné a hackermi neohrozované zlato, alebo v USA napríklad staré kartičky s hráčmi baseballu.
Štát je potrebný
Ak by sa teoreticky pripustilo, že sa v čase menového zrútenia Bitcoin stane skutočne hlavnou menou, ľudia by čoskoro zistili, prečo peniaze, nad ktorými nemá moc štát, fungujú zle, píše Hadas. Úplne zrejmý je problém deflácie. Bitcoin je zo svojej podstaty čo do objemu peňažnej zásoby konečný, musel by ale obhospodarovať rastúcu ponuku tovaru a služieb. Spotrebitelia by tak v čakaní na cenový pokles neustále odkladali nákupy, zamestnanci by preklínali každoročné znižovanie miezd a ešte horšie by na tom boli dlžníci as nimi aj veritelia. Deflácia sama o sebe mimovládne peniaze nediskredituje. Ľudia a banky sa môžu novej realite prispôsobiť, rovnako ako sa Japonci prispôsobili každoročnému miernemu poklesu hladiny cien posledných 15 rokov. Koniec koncov môže vzniknúť iná elektronická mena bez deflačných dôsledkov, ktorej peňažná zásoba by sa stabilne zvyšovala.
Žiadna taká mena sa ale podľa Hadasa nebude schopná vysporiadať sa s nevyhnutnými otrasmi, najmä v podobe krachov finančných inštitúcií; tie by sa v takomto režime stali bežným javom, po ktorých by nastali výbuchy paniky, šetrnosti a hromadenie tvrdých peňazí. Teoretici „tvrdej meny“ síce argumentujú tým, že ceny a mzdy by v reakcii na to automaticky klesali, v praxi je ale taká adaptácia bolestne pomalá, čo vedie k prepadu produkcie a vysokej nezamestnanosti. Svet sa od veľkej hospodárskej krízy a britského ekonóma Johna Maynarda Keynesa s jeho „paradoxom úspor" naučil, že štát má proti takýmto krízam zasahovať zaistením dostatku peňazí v obehu, aby udržal celkové výdavky stabilné.
Bitcon rovná sa nulová autorita
Takáto politika, ako ukazuje pomalé oživovanie z poslednej krízy, nie je vždy dokonalá, v bitcoinovej ekonomike by ale bola úplne nemožná. Nebola by tu totiž žiadna autorita, ktorá by mala moc rozhodovať o dodávaní nových peňazí do obehu. Už len vedomie, že štát nemôže v kríze vyvárať nové Bitcoiny, prehĺbi snahy o šetrenie, čo samo osebe ľahko vyvolá krízu. Hadas to dokazuje na veľkom počte kríz v 19. storočí, ktoré často vznikali len v reakcii na zlé správy.
Teraz by to bolo podľa komentátora ešte horšie ako vtedy, pretože dnešná ekonomika spolieha oveľa viac na bankové úvery. Banky majú vždy zapožičanú väčšinu svojich vkladov a sú tak neustále ohrozené neschopnosťou klientov splácať alebo panickými výbery vkladov. Ak by banky nemali možnosť získať v poslednej inštancii peniaze „inde", boli by oveľa viac ohrozené krachmi s následnou všeobecnou panikou. Nie je to síce ideálne, ale lepšie ako akákoľvek známa alternatíva, píše Hadas. Vo svete Bitcoinu alebo iných elektronických mien by vlády bankám pomáhať nijako nemohli a častým nájazdom na banky a finančným panikám by sa nedalo vyhnúť.
Explózia záujmu o Bitcoin sa dá interpretovať ako známka neznalosti ekonomickej histórie, píše Hadas. Skôr je to ale neradostné vyjadrenie straty viery v menový systém, ktorý nefunguje úplne tak, ako sľuboval. „Bitcoin však bohužiaľ nie je ničím viac než technologickou verziou ešte horšieho systému,“ uzatvára komentátor.