Koncept BRIC som v obľube nikdy veľmi nemal. Rusko je v podstate ropnou ekonomikou a do jednej skupiny so zvyšnými krajinami vôbec nepatrí. A aj medzi nimi nájdeme veľké rozdiely. Na druhú stranu však nemožno popierať, že India, Brazília a s nimi niekoľko ďalších ekonomík dnes čelia podobným problémom. Ide o jednu z verzií starého príbehu, kedy sa investori zamilujú do nejakého trhu, aby sa k nemu potom náhle otočili chrbtom. Pred niekoľkými rokmi sa tak kvôli nízkym výnosom v USA a Európe zamerali na rozvíjajúce sa ekonomiky, teraz obrátili smer. Meny rozvíjajúcich sa ekonomík tak prudko oslabujú.
Nemyslím si, že tento vývoj predstavuje významnú hrozbu pre globálnu ekonomiku, ale možné to je. Počas ázijskej krízy mali tieto krajiny veľký objem dolárových dlhov a oslabenie meny tak v podstate zvýšilo hodnotu týchto záväzkov. Aj tentoraz tú tento problém do určitej miery existuje, ale v oveľa menšej miere. Najväčšiu hrozbu globálnej ekonomike tak predstavuje možnosť, že rozvíjajúce sa ekonomiky príliš utiahnu svoju politiku. Teda že centrálne banky v snahe zabrániť oslabovaniu menového kurzu prudko zvýšia sadzby.
Celkový vývoj nás potom nutne vedie k otázke, prečo čelíme tak veľkému počtu bublín. Teraz je totiž jasné, že prílev peňazí na rozvíjajúce sa trhy a ich následný prudký odliv predstavoval ďalší z dlhého zoznamu finančných bublín. Vždy tomu tak nebolo. V päťdesiatych, šesťdesiatych i problematických sedemdesiatych rokoch boli bubliny oveľa vzácnejšie. Vina za súčasný vývoj sa často dáva Fedu a jeho uvoľnenej politike. A je určite pravda, že nízke sadzby nútili investorov hľadať vyššie výnosy aj na rozvíjajúcich sa trhoch. Fed ale robí svoju prácu a keď je americká ekonomika v útlme, sadzby znižovať musí.
| Redakcia Patria Online ďalej odporúča: MMF varuje pred stavom rakúskych bánk Bolo by bez eura skutočne lepšie? Inflácia v Nemeck stagnovala |
V 80. a 90. rokoch sa sadzby navyše nachádzali pomerne vysoko a príliš uvoľnená monetárna politika by sa mala prejaviť hlavne na inflácii. Tá bola ale nízko aj napriek tomu, že nasledovala jedna bublina za druhou. Ponúka sa tak samozrejme vysvetlenie na základe finančnej deregulácie. V jadre hypotekárnej bubliny stáli banky so svojím šialeným správaním, tok neregulovaných horúcich peňazí zasa vyvolal ázijskú krízu rokov 1997-98. Hlavné poučenie tak znie takto: Ak sa finančný sektor ponechá bez dozoru, ideme od jednej krízy k druhej.
Pozrime sa aj na porovnanie vývoja v Indonézii postihnutej krízou po roku 1997 a na súčasný vývoj v Grécku. Graf porovnáva vývoj ich HDP, predkrízovému vrcholu zodpovedá hodnota 100:
Všetko, čo teraz počujeme o Grécku, sme tvrdili i o Indonézii: Mala štrukturálne problémy, panovala tam veľká korupcia, mala slabé vedenie. Ako je teda možné, že sa Indonézia spamätala tak rýchlo, zatiaľ čo Grécko je na tom stále tak zle? V prvom rade je dôvodom vlastná mena. Indonézia prikročila k prudkej znižovaniu hodnoty kurzu, čo síce vyvolalo krátkodobé finančné problémy, ale výsledkom bol nakoniec rast ťahaný exportom. MMF najskôr presadzoval uťahovanie, potom ale otočil. Teraz je Trojka v presadzovaní úspor nezlomná a z predchádzajúcich skúseností sa vôbec nepoučila.
Zdroj : NYTimes , blog Paula Krugmana
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz