Európska centrálna banka by mohla zaviesť záporné depozitné sadzby, aby podporila ochabujúcu ekonomiku eurozóny. Uviedol to člen výkonnej rady ECB Ignazio Visco.
Taký krok by bol podľa neho účinný, banka by však k nemu siahla len v prípade, že bude ekonomika potrebovať výraznejšiu podporu.
V súčasnosti je depozitná sadzba nulová. Ak by sa však dostala do záporných čísel, za likviditu, ktorú si komerčné banky ukladajú do ECB, by museli platiť finančné domy úrok. To by bol však podľa stratéga Saxo Bank Madsa Koefoeda príliš radikálny krok, ktorý by mohol ekonomike menového bloku pomôcť. Negatívnu sadzbu malo alebo má v súčasnosti aj Švédsko, Japonsko, Švajčiarsko či Dánsko.
Zdroj: NBS
"Cieľom má byť motivovať banky, aby túto likviditu radšej požičiavali klientom a nemali ju len tak v ECB,"vysvetľuje analytik TRIM Broker Ján Beňák. ECB teda podľa Jiřího Cihlářa z Next Finance teda tlačí na tom, aby peniaze bánk išli do úverov podnikom či do nákupov dlhopisov. To isté sa čakalo od zavedenia nulovej sadzby vlani v júli, pozitívny výsledok sa však nedostavil. Komerčné banky by boli podľa Cihlářa v podstate pokutované, že peniaze neposielajú na trh.
Európska centrálna banka nemá podľa Martina Vlachynského veľa možností. "Vybrať všetky peniaze v hotovosti a uložiť ich v trezoroch je prakticky nemožné a investovanie peňazí so sebou nesie riziká."
Čo sa týka dopadov tohto opatrenia, analytici nie sú jednotní. Ak banky nebudú záporné depozitné sadzby presúvať na klientov pri vkladoch, podľa Beňáka hrozí zvyšovanie úrokov sa úveroch, aby si banky zachovali rentabilitu. Efekt záporných sadzieb by sa zas podľa Cihlářa premietol do zníženia ziskov bánk. Ako dodáva Vlachynský, toto rozhodnutie by spôsobilo len veľmi malý dopad.