Nemecko sa obáva prílevu žiadateľov o sociálne dávky z východnej Európy. Podľa šéfa prestížneho ekonomického inštitútu Hansa-Wernera Sinna je na vine rozsudok krajinského sociálneho súdu v spolkovej krajine Nordrhein-Westfalen.
Ten rozhodol, že občania ostatných členských krajín Európskej únie majú tiež nárok na sociálnu podporu, ak v Nemecku nezoženú prácu.
Prezident Ifo inštitútu pre ekonomický výskum v Mníchove Hans-Werner Sinn sa obáva, že takéto rozhodnutie môže prilákať žiadateľa o dávky najmä z Rumunska a Bulharska.
Pre tieto dve krajiny totiž od 1. januára nového roka začína po sedemročnom prechodnom období platiť možnosť voľného prístupu na pracovné trhy ostatných krajín únie. To v praxi znamená, že budú mať možnosť napríklad v Nemecku požiadať o sociálnu podporu.
Štatistiky Spolkovej agentúry pre prácu (BA) tento trend potvrdzujú, píše nemecký server Focus online. Podľa agentúry pochádza obzvlášť veľa nových žiadateľov o sociálnu podporu práve z Rumunska a Bulharska.
V auguste dostalo sociálne dávky v Nemecku viac ako 20 tisíc Bulharov, čo je takmer o 57 percent viac ako pred rokom. Podiel rumunských prisťahovalcov na podpore vzrástol o viac ako o tretinu, o peniaze od štátu ich žiadalo vyše 18 tisíc.
Podporu dostáva viac ako milión cudzincov
Medzi prisťahovalcami panuje vyššia miera nezamestnanosti ako u zvyšku nemeckej populácie. V apríli presiahla nezamestnanosť v prisťahovaleckej komunite 15 percentnú hranicu.
V Nemecku je takmer každý piaty človek na podpore cudzinec. Dávky od štátu poberalo v auguste viac než milión prisťahovalcov, teda o tri a pol percenta viac ako rok pred tým.
Počet rumunských a bulharských žiadateľov pritom v poslednej dobe astronomicky stúpol. Rovnako tak sa viac ako o polovicu zdvihol počet žiadateľov zo Sýrie.
V Nemecku žije osem percent cudzincov
V Nemecku bolo na konci roka 2012 nahlásených vyše sedem miliónov cudzincov, celkovo teda tvoria osem percent celkového obyvateľstva.
Najväčšiu menšinu tvoria v Nemecku už tradične Turci, na druhom mieste sú Poliaci a potom Taliani. Medzi novo prichádzajúcimi je najviac ľudí z Poľska, a práve z Rumunska a Bulharska.
Krajina počet žiadateľov zmena oproti roku 2012
Bulharsko 20 513 56,7 percent
Sýria 25 898 53,1 percent
Rumunsko 18 288 36,6 percent
Kosovo 19 593 20,2 percent
Polsko 70 540 16,2 percent
Grécko 39 145 14,7 percent
Ľudia prichádzajúci do Nemecka z EÚ nemajú nárok na podporu v prvých troch mesiacoch, pokiaľ nie sú zamestnancami alebo nepodnikajú. Žiadať o podporu tiež nemôžu prisťahovalci, ktorí do Nemecka prišli len za prácou.
Strach panuje v celej západnej Európe
Z prílevu prisťahovalcov nemá strach iba Nemecko. Nesúhlas s otvorením pracovného trhu Bulharsku a Rumunsku vyjadril aj britský premiér David Cameron. Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse minulý týždeň žiadal vrátiť koncept voľného pohybu k rozumnejšiemu základu.
Už predtým skritizoval rozhodnutie minulej labouristickej vlády otvoriť v roku 2004 britský pracovný trh ľuďom z desiatich nových členských krajín, vrátane Slovenska, Poľska a Českej republiky.
Tvrdšie chce postupovať proti prisťahovalcom tiež Francúzsko. Prezident François Hollande oznámil zavedenie prísnejších kontrol, ktoré by mali zamedziť zneužívaniu dávok a "sociálneho dampingu" zo strany robotníkov z východnej Európy.