Na konci svojho života rozhneval Rád nemeckých rytierov a podnetil veľkú revolúciu, píše sa v novej knihe s titulom Najbohatší človek, ktorý kedy žil.Renesančný maliar Albrecht Dürer portrétoval nemeckého bankára Jakoba Fuggera ako muža s úzko zovretými perami a sústredeným pohľadom. Strohý odev, v ktorom je rodák z Augsburgu na známom obraze zvečnený, nosil v období neskorého stredoveku kdejaký kupec, píše idnes.cz.
Fugger mal však od tuctových obchodníkov ďaleko. Americký novinár Greg Steinmetz vykresľuje Fuggera inak ako Dürer - vo svojej knihe "Najbohatší človek, ktorý kedy žil" ho zároveň označuje za najvplyvnejšieho biznismena všetkých čias. Kniha sa dá zakúpiť v angličtine a aj vo vybraných slovenských kníhkupectvách či e-shopoch.
Jakob Fugger sa netešil takému ohlasu ako jeho florentinský kolega Cosimo Medicejský, ktorého reputácia bola uhladená brilantným umeleckým vkusom. Mnohé však napovedá tomu, že Fugger bol schopnejší bankár. V širších kruhoch sa o ňom veľa nevie, no napriek tomu by dnes pravdepodobne patril medzi najdravejšie žraloky na americkej Wall Street.
Steinmetzov popis neponúka náhľad do tajov bankovníctva na prelome šestnásteho storočia, ale predstavuje príbeh Fuggerovho úsilia, bezohľadnosti a chamtivosti.To si všimol aj britský týždenník The Economist.
Neľútostný úžerník a inovátor Fugger
Jakob Fugger sa narodil do rodiny dobre zabezpečených bankárov a obchodníkov s tkaninou v Augsburgu v roku 1459. Zbohatol na rizikových pôžičkách, ktoré slúžili na financovanie mocenských ambícií rodu Habsburgovcov. Jakoba si spriatelil rímsky cisár Fridrich III., aby sa neskôr stal hlavným bankárom jeho syna Maximiliána prvého, ktorý stál pri zrode Rakúsko - Uhorskej ríše. S financiami radil aj španielskemu kráľovi Karlovi V., ktorého víťazstvo v bitke pri Pavii ešte viac upevnilo Habsburskú nadvládu. Panovníci Fuggerovi za obrie pôžičky ručili majetkom a častejšie než peniazmi ich splácali v naturáliách.
Fugger vďaka tomu získal kontrolu na rakúskym striebrom a maďarskou meďou. Postavil hutnícku pec na čistenie medi a s komoditou sám obchodoval. Nemecký obchodník zaplavil trh s drahými kovmi v takom množstve, že došlo k jeho kolapsu. Následne napomohol financovať portugalský plán, vďaka ktorému presunul obchod s korením z Benátok do Lisabonu. Tým značne oslabil postavenie prístavnej metropoly.
Fugger zároveň pochopil, že informácie predstavujú konkurenčný náskok. Vybudoval sieť kuriérov s centrálou v Augsburgu, ktorá klientom distribuovala tlačené noviny. Fugger tak prišiel s prvou svetovou finančnou spravodajskou agentúrou.
Priateľ pápeža, ktorý pobúril rytiera aj protestantov
Nemecký finančník získaval kapitál prostredníctvom sporiacich účtov s výnosom päť percent. Podarilo sa mu obísť zákaz katolíckej cirkvi o úžere. Fugger o prednostiach úžery osobne presvedčil pápeža Leva X., ktorý na dohode sám dobre zarobil. Pápež v roku 1515 nechal zákon o úrokoch prepísať a úžera sa zo dňa na deň stala "profitom získaným bez práce, nákladov či rizika".
"Moderná ekonomika bola v plnom prúde," píše Steinmetz vo svojej takmer tridsať stranovej knihe.
Fuggerov vzťah s Vatikánom bol založený na rozsiahlej sieti, cez ktorú za trojpercentnú odmenu presúval peniaze z Nemecka do Ríma. Jeho najväčší historický úspech bol však na začiatku veľkej reformácie. Fugger sa spojil s ďalším klientom z rodu Habsburgovcov, ktorému pomohol kúpiť arcibiskupstvo v Mainzi.
Dvojica následne začala obchodovať s odpustkami. Obišla pápeža Leva, ktorý následne prišiel o výnosy pre financovanie výstavby Svätopeterskej baziliky. Mních Martin Luther bol intrigami a svedomím katolíkov pobúrený a v roku 1517 spísal Deväťdesiatpäť téz, v ktorých zatratil Rím a zažal protestantskú reformáciu.
Okrem klientov si však Fugger vytvoril aj mnoho nepriateľov. Postavil sa proti nemu Rád nemeckých rytierov a nepriamo aj nemeckí sedliaci, ktorí sa cítili byť vykorisťovaní tamojšími obchodníkmi. Jedným z lídrov roľníckej vzbury v roku 1520 bol aj kňaz Thomas Müntzer, ktorý svojim nasledovníkom prisľúbil, že boh neľútostného finančníka potrestá smrťou.
Ešte ako mladý muž Fugger predpovedal, že bude zarábať tak dlho, ako mu to sily umožnia. Svoj sľub splnil. Na sklonku svojho života bol Fugger multimilionárom, ktorý žil v luxuse a v honosnom paláci v Augsburgu. Prehnané či nie, Steinmetzovo tvrdenie o tom, že Fugger bol najbohatším mužom v histórii by bankárovi a obchodníkovi svetového formátu určite lichotilo.