Štart na pozícii šéfa Európskej komisie má pre ostrieľaného politika Jeana-Clauda Junckera trpkú príchuť. Hneď po nástupe do funkcie začali nahlodávať jeho autoritu Taliansko a Francúzsko. Opakovane predložili komisii návrhy národných rozpočtov, ktoré porušovali pravidlá únie. Najnovšie sa Juncker musí obávať o svoju novú stoličku. Poslanci v europarlamente totiž včera diskutovali o tom, či ho budú už vo štvrtok odvolávať. Rozhodovanie sa začalo vo večerných hodinách, až po uzávierke HN.
Viacerým poslancom sa nepozdáva, že Juncker stál dlhé roky na čele Luxemburska, ktoré vo veľkom pomáhalo nadnárodným koncernom kontroverzne obchádzať dane. „Súčasný prezident Európskej komisie uplatňoval v tomto daňovom raji odporné metódy 18 rokov. Vyzývame ho, aby odstúpil,“ vyhlásila líderka francúzskej strany Národný front a europoslankyňa Marine Le Penová.
Pochybné praktiky Luxemburska
Celý problém má svoje začiatky na konci deväťdesiatych rokov minulého storočia. Nové smernice v Európskej únii umožňovali veľkým nadnárodným firmám presúvať svoje zisky z jednej krajiny do druhej. Podľa zistení Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov to začalo Luxembursko využívať vo veľkom. Lákalo zahraničné firmy nízkymi daňami. S viac ako 340 obrími firmami podpisovalo dodatky, v rámci ktorých mohli firmy ako Apple, Amazon, Pepsi či Ikea obchádzať vysoké daňové zaťaženie v niektorých krajinách Európskej únie. Na čele malej krajiny v srdci západnej Európy pritom v tom čase stál práve Juncker. Či už ako premiér, alebo minister financií. Okrem širokých úsmevov na tvárach šéfov veľkých firiem priniesli snahy Luxemburska rôzne kuriózne úkazy. Napríklad na jednej adrese v meste Luxemburg, na ulici Guillaume Kroll číslo 5, sídli až 1600 pobočiek zahraničných firiem. A podobne frekventovaných je viacero destinácií v Luxembursku.
Čítajte aj: Základné otázky
Kritizujú aj Slováci
Za odvolanie je vo štvrtok pripravený hlasovať aj slovenský europoslanec Richard Sulík. „Človek s takouto morálkou, ktorý roky rozpráva o tom, ako treba bojovať proti daňovým rajom, a sám vytvorí daňový raj, nemá čo byť predsedom komisie,“ vyhlásil Sulík. Taktiež povedal, že ho mrzí, že jeho slovenskí kolegovia z radov socialistov a ľudovcov nemajú rovnakú odvahu, aby podporili odvolanie Junckera. Kritika však prišla aj z ich strany.
„Argumenty, že utajené dohody týkajúce sa daní v Luxembursku neboli nezákonné, ktorými sa oháňa aj pán Juncker, považujem za scestné a nedostatočné. Pre ďalšie fungovanie Európskej komisie pod jeho vedením bude pre mňa dôležité vedieť, či ich považuje aj za morálne a správne, napríklad voči ostatným členským štátom, ktorých občania boli miliardovými daňovými únikmi roky priamo poškodzovaní,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.